Farmaceutický obzor

Najstarší farmaceutický časopis na Slovensku

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Farmaceutický obzor 2010 6/2010 Štúdium potenciálnej karcinogénnej A cytotoxickej aktivity saponínov izolovaných z Lilium candidum L. a Cynara cardunculus L.

Štúdium potenciálnej karcinogénnej A cytotoxickej aktivity saponínov izolovaných z Lilium candidum L. a Cynara cardunculus L.

E-mail Tlačiť PDF
  • P. Mučaji, A. Vachálková, K. Kozics, Z. Krajčovičová, M. Nagy, D. Grančai, M. Haladová, E. Eisenreichová
  • Štúdium potenciálnej karcinogénnej A cytotoxickej aktivity saponínov izolovaných z Lilium candidum L. a Cynara cardunculus L.
  • Farm Obz, 79, 2010. 6, s. 147-152

Predložená práca opisuje potenciálnu karcinogénnu a cytotoxickú aktivitu steroidného saponínu z Lilium candidum L. a triterpénových saponínov z Cynara cardunculus L. Vzorky vykazujú veľmi nízku hodnotu parametra potenciálnej karcinogénnej aktivity, ktorá bola študovaná metódou DC polarografie v prítom­nosti kyseliny ?-lipoovej. Vysoká inhibičná aktivita týchto látok proti nádorovému promótoru

12-O-tetradekanoylforbol-13-acetátu v prítomnosti alebo bez prítomnosti dokázaného karcinogénu dimetylbenz[a]antracénu sledovaná metódou DC polarografie potvrdzuje, že testované látky môžu byť významnými inhibítormi malígnej transformácie buniek a tumorového rastu.

Protektívny účinok testovaných saponínov proti poškodeniu DNA indukovanom peroxidom vodíka v bunkových líniách L1210 a K562 metódou jednobunkovej gélovej elektroforézy nebol preukázaný. Testované saponíny zároveň nevykazovali v danom systéme cytotoxicitu.

Kľúčové slová: Lilium candidum L.­? Cynara cardunculus L. – saponíny – cytotoxicita – antimutagenita


Rastliny s obsahom saponínov sa v súčasnosti intenzívne študujú z hľadiska identifikácie obsahových látok, stanovenia ich obsahu a štúdia ich biologických účinkov. Tieto sekundárne metabolity sa vyznačujú širokým spektrom zaujímavých účinkov zistených v experimentoch in vitro, alebo in vivo, medzi ktorými bol pozorovaný protitumorový, chemopreventívny, antimutagénny, protizápalový, imunomodulačný, proti­vírusový účinok a mnohé iné (1 – 3). Problematika štúdia saponínov je zložitá vzhľadom na ich veľkú štrukturálnu rozmanitosť danú rozdielnosťou aglykónov a sa­charidových reťazcov. To určuje predpoklady na vznik veľkého počtu týchto zlúčenín, často s mi­nimálnymi zmenami v štruktúre a v polarite a kom­plikuje ich izoláciu.

Väčšinu prípravkov s obsahom saponínov tvoria rastlinné extrakty, alebo prečistené zmesi saponínov. V mnohých prípadoch ich presné zloženie nie je známe a nemožno ani vzťahovať účinok prípravku na konkrétny saponín (aj vzhľadom na možné antagonistické pôsobenie jednotlivých saponínov prítomných v zmesi), čo spôsobuje problémy pri štandardizácii produktov. Preto poznanie zloženia jednotlivých rastlinných extraktov, alebo zmesí saponínov a ich účinkov sa javí ako významný faktor na použitie a bezpečnosť fytopreparátov.

Predložená práca sa zaoberá štúdiom potenciálnej karcinogénnej, resp. inhibičnej aktivity saponínu z Lilium candidum L. (vzorka 1) a cynarasaponínov A a H (vzorka 2) z Cynara cardunculus L. Sledovaná aktivita látok bola stanovená metódou DC polaro­grafie. Potenciálna karcinogenita bola testovaná v prítomnosti kyseliny ?-lipoovej (LA), ktorá bola použitá ako mediátor karcinogenézy, resp. ako ukazovateľ schopnosti testovaných látok navodiť karcinogénne procesy. Inhibičná aktivita bola stano­vená v experimentoch so špecifickým promótorom epidermálnej karcinogenézy pri myšiach, 12-O-tetra­dekanoylforbol-13-acetátom (TPA), a to v prítomnosti, alebo bez prítomnosti dokázaného chemického karcinogénu 7,12-dimetylbenz[a]antracénu (DMBA).

Materiál a metódy

Použité chemikálie

N,N-dimetylformamid (DMF), extra suchý (Acros Organics, USA). Tetrabutylamónium perchlorát (TBAP) použitý v DC polarografických experimentoch ako základný elektrolyt pri koncentrácii 0,15 mol-1 (Fluka, Chemie AG, Švajčiarsko). Kyselina ?-lipoová (kyselina D,L-6,8 tiooktová) (Koch Light Laboratories, UK) a TPA, DMBA (Sigma-Aldrich Chemie GmbH, Nemecko).

Chemikálie použité pri jednobunkovej gélovej elektroforéze (SGCE) Triton X-100, NMP agaróza (normal melting point), etídium bromid p. a., dimetylsulfoxid (DMSO), H2O2 (30%) p. a. (Sigma-Aldrich Chemie, GmbH, Ne­mecko). LMP agaróza (low melting point), RPMI-1640 médium bez L-glutamínu, NaHCO3 (Amresco-Biotechnology Grade, USA). Na2EDTA p. a., NaOH p. a., NaCl p. a. (Slavus, spol. s r. o., Slovenská republika). Tris(hydroxymetyl)-amínometan (Tris) p.a. (Serva Feinbiochemica, Nemecko). Roztok trypánovej modrej (TM) (0,4 %) p. a. (Fluka Chemie AG, Švajčiarsko). Fosfátový tlmivý roztok (PBS) (Oxoid, Anglicko). Fetálne bovinné sérum (FCS), amfotericín B, peni­cilín a streptomycín (PAN Biotech GmbH, Nemecko).

Polarografické podmienky

Všetky polarografické merania sa realizovali na prístroji PA 4 v spojení so zapisovačom údajov XY 4106 (Laboratorní přístroje Praha, CZ).

Experimenty sa robili v polarografickej nádobke prispôsobenej na prácu v bezvodnom prostredí. Ako indikačná elektróda bola použitá ortuťová kvapková elektróda s časom kvapky 3 s a prietokovou rýchlosťou 2,27 mg.s-1 pri výške ortuťového stĺpca hHg 81 cm. Ako referenčná elektróda sa použila nasýtená kalomelová elektróda (NKE) prispôsobená pre prácu v bezvodnom prostredí a ako pomocná elektróda sa použila plati­nová elektróda. Všetky polarografické merania sa realizovali v prísne inertnej atmosfére sušeného dusíka pri laboratórnej teplote, aby sa zamedzilo prístupu kyslíka a vlhkosti do polarografickej nádobky.

Parameter potenciálnej karcinogénnej aktivity testovaných látok bol stanovený na základe tvorby komplexov študovaných látok s LA. Kritériom hodnotenia potenciálnej karcinogenity bola hodnota difúzneho prúdu týchto komplexov. Potenciálna inhibičná aktivita sa stanovila na základe poklesu hodnôt difúzneho prúdu pozorovaných s nádorovým promótorom TPA v prítomnosti, alebo bez prítomnosti DMBA. Inhibičná aktivita sa vyjadrila ako percento pôvodne nameraného prúdu.

Protektívny účinok saponínovproti poškodeniu DNA

Protektívny účinok saponínov z Lilium candidum L. a Cynara cardunculus L. proti poškodeniu DNA indukovanom H2O2 bol stanovený na bunkových líniách L1210 a K562 metódou jednobunkovej gélovej elektroforézy (SCGE).

Bunkové kultúry: Myšia leukemická bunková línia L1210 a ľudská erytroleukemická bunková línia K562 sa získala od American Type Culture Collection (Rockville, MD, USA). Bunky sa kultivovali v RPMI 1640 médiu obohatenom 10% fetálnym teľacím sérom ošetreným antibiotikami (penicilín 100 µg/ml, streptomycín 100 µg/ml). Bunky sa inkubovali pri 37 oC v atmosfére 5 % CO2 : 95 % vzduch. Experimenty sa uskutočnili v exponenciálnej fáze bunkového rastu. Cytotoxicita testovaných látok sa stanovila pri koncentrácii 50, 100 a 500 µM.

SCGE: Bunky sa inkubovali so saponínmi pri troch rôznych koncentráciách (50, 100 a 500 µM) počas 30 minút pri 37 oC. Jedna vzorka v každej skupine bola vždy kontrolná. Po uplynutí inkubačného času sa bunky centrifúgovali pri 1000 x g 5 min pri 25 oC. Potom sa bunky premyli tlmivým roztokom PBS a sedimentovali pri 1000 x g pri 25 oC 5 minút. Peletované bunky sa resuspendovali v 0,75% agaróze II (low-melting point) a preniesli na mikroskopické sklíčka pokryté 100 µl 1% agarózou I pripravenou v PBS bez prítomnosti Ca2+ a Mg2+. Na takto pripra­vené sklíčka sa pridalo 50 µl 100 µM H2O2 po dobu 5 minút. Následne sa bunky 2x premyli PBS a umiest­nili v lýzovacom roztoku (2,5 M NaCl, 100 mM

Na2 EDTA, 10 mM Tris, 1% Triton X-100, pH 10) na 1 h pri +4 oC z dôvodu odstránenia proteínov. Takto pripra­vené vzorky sa preniesli do elektroforetického roztoku (300 mM NaOH, 1 mM Na2EDTA, pH 13) na 40 minút pri 4 oC.

Prúd 25 V (300 mA) sa následne aplikoval 30 minút. Vzorky sa neutralizovali Trisom (0,4 mM, pH 7,5) a farbili 20 µl etídium bromidu 91 mg/ml). Zafarbené jadrá sa vyhodnotili fluorescenčným mikroskopom Zeiss Jenalumar (program Komet 3.0, Kinetic Imaging, Ltd., Liverpool, UK). Percentá DNA vo chvoste kométy sú lineárne úmerné frekvencii poškodení DNA. Výsledky sa štatisticky vyhodnotili Studentovým t-testom.

Izolácia látok z rastlinného materiálu

Izolácia saponínov z rastlinného materiálu je opísaná v literatúre (4, 5). Štruktúry izolátov sú znázornené na obrázku 1 a 2. Vzorka 2 sa izolovala a testovala ako zmes bidezmozidových saponínov v pomere 1 : 1 (cynarasaponín A a cynarasaponín H), odvodených od kyseliny ursolovej, resp. oleánolovej

Výsledky

  • Tabuľka 1. Hodnoty polvlnového potenciálu (E1/2) a parameter karcinogenity (tg ?) pre vzorky 1 a 2

  • Vzorka    E1/2 /V/I.    E1/2/V/II    E1/2/V/compl.    tg?
  • 1    -2,040    -2,450    -1,380    0,014
  • 2    -2,095    -2,460    -1,380    0,014
  • Tabuľka 2. Stanovenie inhibičnej aktivity vzoriek 1 a 2 oproti nádorovému promótoru TPA a TPA v kombinácii s DMBA (TPA+DMBA) polarografickou metódou.

  • Vzorka    I.A. [TPA] %1    I.A. [TPA+DMBA] %2
  • 1    75    73
  • 2    56    52
  • 1 Inhibičná aktivita oproti TPA
  • 2 Inhibičná aktivita oproti TPA za prítomnosti DMBA

Diskusia

K základným charakteristikám každej chemickej zlúčeniny patrí elektrochemická aktivita, t. j. schopnosť látky vstupovať do reakcií (redukcia/oxidácia). Elektrochemické vlastnosti testovaných látok sme študovali v prostredí prísne bezvodného DMF metódu DC polarografie. Všetky študované saponíny boli za daných experimentálnych podmienok stabilné v zá­vislosti od teploty a času a ich kalibračné závislosti boli v danom experimentálnom systéme v dostatočnom koncentračnom rozpätí lineárne. Za daných experimentálnych podmienok sa redukovali v dvoch veľmi dobre definovaných stupňoch (tabuľka 1). Hodnota polvlnového potenciálu prvej polarografickej vlny bola pri obidvoch testovaných zlúčeninách nižšia ako –2,00 V vs. NKE. Vzorka 1 bola redukovaná v prvom stupni redukcie pri potenciáli, ktorý bol o 50 mV pozitívnejší ako pri vzorke 2. Druhý polarografický stupeň bol takmer identický pre obidve vzorky.

Potenciálna karcinogénna aktivita steroidného saponínu z Lilium candidum L. a triterpénových saponínov z Cynara cardunculus L. sa stanovovala metódou DC polarografie v prítomnosti kyseliny ?-lipoovej (LA). LA ovplyvňuje v nevodnom prostredí pravdepodobne vďaka štruktúrnym predpokladom a transportným vlastnostiam polarografickú redukciu zlúčenín vyznačujúcich sa karcinogénnou aktivitou (6 – 8). Pri polarografickej redukcii karcinogénnych zlúčenín v prítomnosti LA dochádza ku vzniku novej polarografickej vlny, ktorá je pravdepodobne výsled­kom vzájomnej interakcie karcinogénu s LA. Táto novovzniknutá vlna má difúzny a reverzibilný cha­rakter a jej výška je priamo úmerná koncentrácii LA v roztoku. Veľkosť nárastu prúdových hodnôt novej vlny je charakterizovaný parametrom tg?, ktorého hodnota sa líši v závislosti od karcinogénnej aktivity zlúčenín. Látky, ktoré sa nevyznačujú karcinogénnou aktivitou, v prítomnosti LA novú polarografickú vlnu neposkytujú.

Nami študované zlúčeniny tvorili v prítomnosti LA reverzibilný komplex prejavujúci sa vznikom novej polarografickej vlny, ale hodnota difúzneho prúdu tohto komplexu, ktorá bola kritériom hodnotenia potenciálnej karcinogenity, bola veľmi nízka (cca. 10-1 µA).

Inhibičná aktivita zlúčenín bola študovaná metódou DC polarografie v prítomnosti nádorového promótora 12-O-tetradekanoylforbol-13-acetátu, ktorý je špeci­fickým promótorom epidermálnej karcinogenézy a aj v prítomnosti dokázaného karcinogénu 7,12-di­metylbenz[a]antracénu (DMBA). Metóda stanovenia potenciálnej inhibičnej aktivity je založená na sledovaní poklesu hodnôt difúzneho prúdu polarografických vĺn v prítomnosti študovanej látky. Táto inhibícia je vyjadrená v percentách ako rozdiel hodnôt difúzneho prúdu nameraných pre promótor samotný, resp. v prítomnosti karcinogénu po pridaní testovaných látok (tabuľka 2). Z experimentov in vivo je známe, že TPA a DMBA majú synergický účinok (9 -- 10). Pri potieraní kože experimentálnych zvierat roztokom DMBA a po viacnásobnej aplikácii TPA sa zvýšil vý­skyt kožných papilómov z 89 % na 100 percent. Polarografická vlna DMBA sa v prítomnosti TPA zvyšuje o takmer 92 percent. Toto zistenie je v súlade s experimentami na zvieratách a ukazuje na možnosť za určitých podmienok simulovať biologický experiment.

Obe látky však vykazovali veľmi nízku potenciálnu karcinogenitu študovanú metódou DC polarografie v prítomnosti kyseliny ?-lipoovej. Vysoká inhibičná aktivita týchto látok v procese viacstupňovej karcinogenézy sledovaná metódou DC polarografie oproti nádorovému promótoru 12-O-tetra­dekanoyl­forbol-13-acetátu v prítomnosti, alebo bez prítomnosti dokázaného karcinogénu dimetylbenz[a]antracénu potvrdzuje, že testované látky by mohli byť význam­nými inhibítormi malígnej transformácie buniek a tumorového rastu. Inhibičná aktivita vzorky 2 je nižšia ako vzorky 1, čo môže byť dané rozdielnou štruktúrou sledovaných látok, ale aj skutočnosťou, že v prípade vzorky 2 ide o zmes látok, pri ktorých môže dochádzať k určitému antagonizmu medzi prítomnými zlúčeninami. Samotná kyselina ursolová na rozdiel od kyseliny oleánolovej účinne inhibovala vznik kožných nádorov v myšiach po použití nádorového promótora TPA (11). Zistené výsledky si však vyžadujú ďalšie overenie v systéme in vivo a in vitro.

Z literatúry je známy protektívny účinok triterpénových saponínov z Hedera helix na HepG2 bunky proti genotoxicite vyvolanej peroxidom vodíka v teste jednobunkovej gélovej elektroforézy (komet test) (12). Sledovaný protektívny účinok saponínov proti poškodeniu DNA na bunkových líniách L1210 a K562 spomínanou metódou znázorňuje graf 1. Študovaná bola aj cytotoxicita uvedených saponínov pri koncentráciách 50, 100 a 500 µM, keďže je známe, že saponíny izolované z rastlín čeľade Liliaceae vykazujú cytotoxickú aktivitu na bunkových líniách HL-60 L1210 (13). Testované saponíny v žiadnej z použitých koncentrácií nevykázali v danom testovacom systéme cytotoxicitu.

Protektívny účinok testovaných saponínov na poškodenie DNA peroxidom vodíka nebol preukázaný. O veľmi malej miere tohto účinku by sa dalo uvažovať len pri vzorke 1 v najvyššej použitej koncentrácii (500 µM).

Potenciálna antimutagénna aktivita saponínov z Cy­nara cardunculus L. bola testovaná na bunkách Euglena gracilis. Ako vyplýva z výsledkov, cynarasaponíny majú ochranný účinok proti poškodeniu chloroplastovej DNA prostredníctvom akridínovej oranžovej alebo ofloxacínu a znižujú počet vzniknutých bielych kolónií v závislosti od použitej koncentrácie (14).

Ofloxacín pôsobí ako inhibítor gyrázy (15) a je tvorcom reaktívnych kyslíkových radikálov (16, 17). Keďže pri testovaných cynarasaponínoch sa neprejavil ochranný účinok na poškodenie buniek vyvolaný peroxidom vodíka, na zistenom antimutagénnom účinku sa pravdepodobne podieľajú iné mechanizmy. Z literatúry je známe, že napr. kyselina ursolová pôsobí ako scavenger superoxidových radikálov v bunkových systémoch, zatiaľ čo v systémoch in vitro sa takáto aktivita nepozorovala (18). Pri steroidných saponínoch z Anemarrhena asphodeloides (Liliaceae) sa tiež pozoroval inhibičný účinok na produkciu superoxidových radikálov v polymorfonukleárnych leukocytoch získaných od zdravých darcov (19). Presný mecha­nizmus tohto pôsobenia nebol vysvetlený, ale je možné, že dochádza k ovplyvneniu fázy I metabolizujúcich enzýmov (=cytochrómu P450), alebo k indukcii fázy II metabolizujúcich enzýmov ako napr. glutatión S-transferázy alebo glutatión peroxidázy a k ovplyv­neniu antioxidačných obranných mechanizmov bunky (20).

Práce v posledných rokoch potvrdzujú, že saponíny izolované z rôznych rastlinných zdrojov majú široké spektrum perspektívnych biologických účinkov v testoch in vitro a in vivo. Veľmi dôležitou sa ukazuje otázka ich toxicity vzhľadom na široký výskyt v rastlinách používaných ako zelenina. Množstvo saponínov prijímané potravou je rôzne. Kým v prie­mernej rodine vo Veľkej Británii denný príjem saponí­nov je 15 mg na osobu, vegetariáni majú denný príjem 110 mg a „Aziati“ – vegetariáni prijímajú až 214 mg saponínov denne. Perorálna toxicita saponínov pre teplokrvné živočíchy je nízka a hodnota LD50 je v rozmedzí 50 – 1000 mg/kg. Dôvodom tejto nízkej toxicity je, že perorálne podávané saponíny sa obyčajne nevstrebávajú, a preto ani nepôsobia toxicky, ale ako vedľajšie obsahové látky v drogách môžu napomáhať vstrebávaniu hlavnej účinnej obsahovej látky (21).

Saponíny pravdepodobne tvoria nerozpustné komplexy s cholesterolom v tráviacom trakte s ná­sledným vylučovaním stolicou, alebo môžu ovplyvňo­vať metabolizmus cholesterolu napr. zvýšeným vylučovaním žlčových kyselín. Schopnosť saponínov reagovať s cholesterolom membrán môže však mať za následok aj zvýšenie permeability tenkého čreva a absorbciu antigénov spôsobujúcich rôzne zápalové a alergické reakcie. Taktiež môžu znižovať absorbciu živín, keďže sa viažu na žlčové kyseliny a týmto spôsobom ovplyvňujú príjem vitamínov A a E (22).

Parenterálna aplikácia má oveľa dramatickejší priebeh s hemolýzou, poškodením pečene, poruchami dýchania (krvácanie do alveol), kŕčmi až kómou. Hemolýza je spôsobená schopnosťou saponínov viazať sa na cholesterol membrán s porušením ich integrity a vytvorením pórov, čo je spojené s únikom elektrolytov.

Otázka dlhodobej konzumácie saponínov môže priniesť aj určité riziká, dobre ilustrované na príklade sladkovky hladkoplodej, pri ktorej takáto konzumácia môže vyvolať hypertenziu, hypokalémiu, poruchy srdcovej činnosti a hyperprolaktinémiu s amenoreou. Známky predávkovania saponínmi sa prejavujú masívnou saliváciou, hnačkami, nechutenstvom a príznakmi paralýzy, ale prípady s letálnym koncom sú zriedkavé – aj keď boli zaznamenané (21).

Nové možnosti testovania biologických aktivít využívajúce rôzne enzýmy alebo nádorové bunkové línie poukazujú na možnosť pozitívneho ovplyvnenia zápalov, imunitného systému alebo nádorových procesov saponínmi, avšak mechanizmy ich účinkov na molekulovej úrovni však stále zostávajú nevysvetle­né vo veľkej väčšine prípadov. Preto ďalší výskum zameraný na vysvetlenie týchto mechanizmov, potvrdenie už zistených účinkov, ale aj hľadanie no­vých alebo synteticky obmenených molekúl s lepšími biologickými vlastnosťami, môže v budúcnosti pomôcť nájsť racionálny základ na používanie saponínov v terapeutickej praxi.

Poďakovanie: Práca vznikla pri riešení grantových projektov VEGA č. 1/4289/07 a č. 2/5052/25

Literatúra

1.    Lacaille-Dubois, M. A., Wagner, H.: A review of the biological and pharmacological activities of saponins. Phytomedicine, 2, 1996, s. 363 – 386
2.    Hostettmann, K., Marston, A.: Saponins. Cambridge University Press, 1995, s. 230 – 300
3.    Balandrin, M. F.: Commercial utilization of plant derived saponins: an overview of medicinal, pharmaceutical and industrial applications. Saponins used in traditional and modern medicine. Plenum Press, New York, 1996, s. 1 – 13.
4.    Haladová, M., Eisenreichová, E., Mučaji, P., Buděšínský, M., Ubik, K.: Steroidal saponins from Lilium candidum L. Collect Czech Chem Commun, 63, 1998, s. 205 – 210.
5.    Mučaji, P., Grančai, D., Nagy, M., Buděšínský, M., Ubik, K.: Triterpenoid saponins from Cynara cardunculus L. Pharmazie, 54, 1999, s. 714 – 716.
6.    Novotný, L., Vachálková, A.: Some electrochemical characteristics of synthetic analogs of nucleic acid components. I. Derivatives of cytidine and arabinosylcytosine. An attemptto find correlation among some of their properties. Neoplasma, 37, 1990, s. 377 – 386.
7.    Novotný, L., Vachálková, A., Pískala, A.: Investigation of polarographic properties and potential carcinogenity of some hydroxyurea derivatives by DC polarography. Collect Czech Chem Commun, 61, 1996, s. 656 – 662.
8.    Novotný, L., Vachálková, A., Pískala, A.: Investigation of polarographic properties and potential carcinogenity of some natural nucleosides and their synthetic analogues. Bioelectrochem Bioenergetics, 50, 1999, s. 129 – 134.
9.    Kaminaga, T., Yasukawa, K., Kanno, H., Tai, T., Nunoura, Y., Takido, M.: Inhibitory effects of lanostane-type triterpene acids, the components of Poria cocos, on tumor promotion by 12-O-tetraphorbol-13-acetate in two-stage carcinogenesis in mouse skin. Oncology, 53, 1996, s. 382 – 385.
10.    Yasukawa, K., Akihisa, T., Oinuma, H., Kaminaga, T., Kanno, H., Kasahara, Y., Tamura, T., Kumaki, K., Yamanouchi, S., Takido, M.: Inhibitory effect of taraxane-type triterpenes on tumor promotion by 12-O-tetraphorbol-13-acetate in two-stage carcinogenesis in mouse skin. Oncology, 53, 1996, s. 341 – 344.
11.    Ovesná, Z., Vachálková, A., Horváthová, K., Tóthová, D.: Pentacyclic triterpenoic acids: new chemoprotective compounds. Neoplasma, 51, 2004, s. 327 – 333.
12.    Mba Gachou, C., Laget, M., Guiraud-Dauriac, H., De Méo, M., Elias, R., Duménil, G.: The protective activity of ?-hederine against H2O2 genotoxicity in HepG2 cells by alkaline comet assay. Mutat Res, 445, 1999, s. 9 – 20.
13.    Mimaki, Y., Yokosuka, A., Kuroda, M., Sashida, Y.: Cytotoxic activities and structure- cytotoxic relationships of steroidal saponins. Biol Pharm Bull, 24, 2001, s. 1286 – 1289.
14.    Križková, L., Mučaji, P., Nagy, M., Krajčovič, J.: Triterpenoid cynarasaponins from Cynara cardunculus L. reduce chemically induced mutagenesis in vitro. Phytomedicine, 11, 2004, s. 673 – 678.
15.    Hooper, D.C., Wolfson, J.S.: Mechanisms of quinolone action and bacterial killing. In: Quinolone Antimicrobial Agents, 2nd edn., (Eds. Hooper, D. C. and Wolfson, J. S.) American Society for Microbiology, Washington DC, 1993, s. 53.
16.    Ebringer, L., Dobias, J., Krajčovič, J., Polónyi, J., Križková, L., Lahitová, N.: Antimutagenes reduce ofloxacin-induced bleaching in Euglena gracilis. Mutat Res, 359, 1996, s. 85 – 93.
17.    Križková, L., Nagy, M., Polónyi, J., Ebringer, L.: The effect of flavonoids on ofloxacin-induced mutagenicity in Euglena gracilis. Mutat Res, 416, 1998, s. 85 – 92.
18.    Ali, M. S., Ibrahim, S. A., Jalil, S., Choudhary, M. I.: Ursolic acid: a potent inhibitor of superoxides produced in the cellular system. Phytother Res (in press-published online: 13 Feb 2007)
19.    Meng, Z.Y., Zhang, J.Y., Xu, S.X., Sugahara, K.: Steroidal saponins from Anemarrhena asphodeloides and their effects on superoxide generation. Planta Med, 65, 1999, s. 661 – 663.
20.    Galati, G., O´Brien, P.J.: Potential toxicity of flavonoids and other dietary phenolics: significance for their chemopreventive and anticancer properties. Free Rad Biol Med, 37, 2004, s. 287 – 303.
21.    Hostettmann, K., Marston, A.: Saponins. Cambridge University Press 1995.
22.    Cheeke, P.R.: Biological effects of feed and forage saponins and their impacts on animal production. In: Saponins used in food and agriculture (Eds.: Waller, G. R., Yamasaki, K.), Plenum Press New York 1996, s. 377.


P. Mučaji, A. Vachálková, K. Kozics, Z. Krajčovičová, M. Nagy, D. Grančai, M. Haladová, E. Eisenreichová
Katedra farmakognózie a botaniky, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
Ústav experimentálnej onkológie, SAV, Bratislava

SUMMARY

P. Mučaji, A. Vachálková, K. Kozics, Z. Krajčovičová, M. nagy, D. Grančai, M. Haladová, E. Eisenreichová

Study of carcinogenic and cytotoxic activity of saponins isolated from Lilium candidum L. and Cynara cardunculus L.

The paper deals with determination of potential carcinogenic and inhibitory activity of the saponins isolated from Lilium candidum L. and Cynara cardunculus L. Samples showed very low potential carcinogenity performed by DC polarography in the presence of ?-lipoic acid. High inhibitory activity against the tumor promoter TPA in the absence or presence of the carcinogen DMBA demonstrate, that these substances may serve as important inhibitors of malignant cellular transformation and tumor growth.
Protective effect of tested saponins against H2O2 caused damage of DNA was evaluated on L1210 and K562 cell lines by the single cell gell electrophoresis. Neither protective nor cytotoxic effect of used saponins was observed in both cell lines.
Key words: Lilium candidum L. ? Cynara cardunculus L. ? saponins ? cytotoxicity – antimutagenicity

 

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Partneri