28. 5. 2010, Bratislava
Prínos komunikačných schopností klinického farmaceuta pre účinnú a bezpečnú liečbu

PREDNÁŠKY

---

Lyzozómové choroby v praxi
A. Hlavatá
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Bratislava

Úvod: Lyzozómové choroby (LSD) patria do skupiny dedičných metabolických chorôb, pri ktorých väčšinou chýbanie intralyzozómového enzýmu vedie k poruche degradácie biopolymérov, a tým k ich ukladaniu v rozličných tkanivách organizmu. Dnes je známych akmer 50 LSD, ktoré sú presne definované.

Cieľom našej práce je informovať o klinických skúsenostiach na 2. detskej klinike LF UK a DFNsP v Bratislave s liečbou 19 pacientov s LSD.

Výsledky: Šesť pacientov je s liečiteľnými typmi mukopolysacharidóz (MPS). Z tohto počtu sú 4 pacienti s MPS typ 1 – morbus Hurler/Scheie dve pacientky a dvaja pacienti s morbus Scheie. Jeden pacient s MPS typ II – morbus Hunter a jeden pacient s MPS VI – morbus Maroteaux–Lamy. Deťom sa podáva v týždňových intervaloch intravenózna infúzna enzýmová substitučná terapia (ERT), ktorou sa priamo hradí chýbajúci enzým, špecifický podľa typu MPS. Efekt liečby je pravidelne monitorovaný laboratórnymi parametrami a klinickými testami. Typickým biomarkerom pre túto skupinu chorôb je hodnota vylučovaných glykozaminoglykánov v moči a ich elektroforetická detekcia.

Pre morbus Gaucher je na našom pracovisku liečených osem pacientov. Väčšina týchto pacientov bola diagnostikovaná, a tým sa aj začalo s ich liečbou až v dospelom veku. Kým u detských pacientov sa indikuje jedine ERT, u dospelých je okrem ERT možná i substrát-redukujúca liečba (SRT). Na objektívne hodnotenie efektivity terapie sa okrem laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení využíva aj monitorovanie špecifického biomarkera – aktivity chitotriozidázy.

Dvom pacientom s Fabryho chorobou sa v 14-dňových intervaloch podáva intravenózna infúzia ERT. Jej efekt je monitorovaný vyšetreniami, ktoré hodnotia najmä obličkové funkcie a zmeny v kardiovaskulárnom systéme.

ERT sa podávala aj dvom pacientom s morbus Pompe (PD). U prvého pacienta s infantilnou formou ochorenia sa liečba začala až po dovŕšení 1. roku života. Vzhľadom na komplikácie, ktoré túto fulminantne prebiehajúcu formu PD sprevádzali, žiaľ terapia už nebola úspešná. Naopak u pacientky s adultnou formou PD má priaznivý efekt. Obaja pacienti boli zachytení skríningom, ktorý je realizovaný na Slovensku od roku 2009 pod záštitou

2. DK LF UK a DFNsP a je cielený na diagnostiku pacientov s FD a PD.

Pri morbus Niemann–Pick typ C nie je deficitný enzým, ale defekt je v cholesterolovom transporte. Dochádza k akumulácii neesterifikovaného cholesterolu a glykosfingolipidov v endozómovom a lyzozómovom systéme. V klinickom prejave je dominantné najmä postihnutie mozgu. Jednej pacientke s touto chorobou sa podáva SRT. Ide o malú molekulu iminocukru, ktorá reverzibilnou inhibíciou glykolipidovej syntézy redukuje tvorbu patologického substrátu. Cieľom takejto terapie je dosiahnuť rovnováhu medzi syntézou glykosfingolipidu a jeho degradáciou. Výhodou malej molekuly je, že preniká i cez hematoencefalickú bariéru.

Záver: Výsledky nášho klinického sledovania potvrdzujú, že efekt nasadenej terapie pri LSD jednoznačne závisí od veku pacienta, v ktorom sa liečba začne. Okrem štádia ochorenia, v ktorom sa s liečbou začne, úspech terapie výrazne závisí aj od spolupráce s rodinou a ďalšími klinickými odbormi, ktorá zabezpečujú ďalšiu symptomatic­kú terapiu. Úlohou budúcich desaťročí bude overiť dlhodobý terapeutický efekt či už enzýmovej substitučnej alebo substrát-redukujúcej liečby.

Prevencia interakcií syntetických liečiv s liečivými rastlinami a potravinami – súčasť komunikácie lekárnika s pacientom
S. Czigle, J. Tóth
Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta, Katedra farmakognózie a botaniky

Fytoterapia je chemoterapia zmesou látok. Sekundárne metabolity rastlín majú rovnaký potenciál stať sa plnohodnotnými liekmi, či inšpirovať ďalší farmaceutický výskum ako syntetické molekuly. Nemožno však zabúdať ani na to, že sú aj nositeľmi podobného terapeutického rizika. Nezanedbateľnú fyziologickú funkciu majú aj sekundárne metabolity rastlín, ktoré sú súčasťou bežnej pestrej stravy.

Obsahové látky rodu Citrus L. interagujú so syntetickými liečivami najmä na farmakokinetickej úrovni (naringenín a bergamotín sú inhibítormi CYP3A4). Ďalšie rizikové látky sa nachádzajú najmä v oplodí plodov rastlín rodu Citrus L. (adrenergické fenyletylamíny).

Prípravky obsahujúce extrakt z Ginkgo biloba L. sú bezpečné fytofarmaká (pri poruchách centrálneho a periférneho prekrvenia), ak sa neprekračuje stanovená denná dávka. Farmakokinetické interakcie sa objavujú najčastejšie na úrovni cytochrómu P450, lebo obsahové látky extrakty EGb 761 sú silnými inhibítormi CYP2C9 a ďalších izoenzýmov. Významné sú aj interakcie s P?glykoproteínom.

Hypericum perforatum L. sa používa vnútorne pri psychogénnych poruchách, v stavoch úzkosti a depresie, poruchách spánku. Jeho obsahové látky sú induktorom izoenzýmov cytochrómu P450 a inhibítorom Pgp. Farmakodynamické interakcie vychádzajú z mechanizmu účinku extraktov ľubovníka, predovšetkým so syntetickými antidepresívami.

Použitie extraktov z Glycyrrhiza glabra L. ako prírodného sladidla je veľmi rozšírené, obsahové látky sú inhibítormi izoenzýmov cytochrómu P450. Pri dlhodobom užívaní sa môže prejaviť mineralokortikoidný účinok.

Lieky sa nemajú zapíjať ovocnými šťavami, ale najmä čistou vodou. Liečivé rastliny nie je vhodné kombinovať s liečivami, ktoré sú substrátmi jednotlivých izoenzýmov cytochrómu P450. Často je potrebné vysadiť fytofarmakum.

Atypický priebeh intoxikácie olovom – kazuistika
I. Bátora, I. Páv
1Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK, Bratislava
2Gastroenterologická klinika SZU, Bratislava

Intermitentné akútne bolesti brucha spojené s výrazným meteorizmom bez jasnej klinickej príčiny môžu viesť klinika k suponovaniu akútnej brušnej príhody s následnou operáciou.

32-ročný podnikateľ s oceľovými rúrami, s negatívnou osobnou a rodinnou anamnézou bol preložený z chirurgického oddelenia, kam bol prijatý pre akútne bolesti brucha a kde mu bola vykonaná laparoskopicky apendektómia bez zistenia príčiny bolestí brucha, na Gastroenterologickú kliniku. Pri CT-vyšetrení brucha sa zistila len distenzia kľučiek tenkého a hrubého čreva. V laboratórnom náleze bola prítomná mikrocytová anémia ľahkého stupňa, ľahko zvýšené hodnoty celkového a konjugovaného bilirubínu, AST, ALT, GMT a ALP. Vykonanými vyšetreniami (sonografické vyšetrenie brucha, gastroskopické a pankolonoskopické vyšetrenie, enteroklýza, NMRCP) sa nezistila príčina ťažkostí. Pre opakované záchvatové bolesti brucha sa vyslovilo podozrenie na porfýriu. Pri prítomnosti bazofilného bodkovania erytrocytov a výrazne zvýšenej koncentrácii deltaaminolevulovej kyseliny, porfyrínov v moči a neskôr aj olova v krvi po konzultácii s pracovným lekárom bol pacient preložený na Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie s diagnózou intoxikácie olovom neznámej etiológie.

Záver: Autori opisujú akútnu intoxikáciu olovom neznámej etiológie s dominanciou klinických prejavov akútneho brucha, čo viedlo až k neindikovanej chirurgickej intervencii. Pri liečbe chelátom došlo k rýchlej úprave stavu.

Manažment akútneho poleptania tráviaceho traktu
K. Plachá, S. Plačková, B. Cagáňová, Z. Ficeková, S. Lübkeová
Národné toxikologické informačné centrum (NTIC), KPLaT, FNsP, Bratislava

S narastajúcim množstvom čistiacich prípravkov v domácnosti narastajú aj prípady poleptania tráviaceho traktu. V NTIC sú odborné konzília týkajúce sa perorálneho požitia leptavých látok na každodennom poriadku. Za účelom dosiahnutia hygienickej čistoty a bieliaceho účinku sa do prípravkov pridávajú potenciálne leptavé látky. Obzvlášť nebezpečné je požitie leptavej látky u detí. Pre deti sú obaly veľmi lákavé, často s obrázkom a vôňou ovocia.

Leptavé prípravky obsahujú látky na báze zásad (pH >11), ktoré spôsobujú kolikvačné nekrózy a na báze kyselín (pH <2) spôsobujúce koagulačné nekrózy. Ďalej koncentrovaný hypermangán, peroxid vodíka („aktívny kyslík“, >10 %), čističe používané v domácnosti (15 – 20% chlórnan sodný, „aktívky chlór“), kvartérne amóniové soli (>7,5 %) a leptavé sú aj herbicídy (glyfosát, paraquát).

Pre správny postup pri poleptaní tráviaceho traktu je dôležité získať čo najviac informácií ako o samotnom výrobku (presný, celý názov prípravku, zloženie prípravku, na čo je prípravok určený, aké množstvo a koncentrá­cia boli požité), tak o pacientovi (vek, zdravotný stav, príznaky, úmysel požitia a aké opatrenia sa už urobili). V rámci prvej pomoci je dôležitejšie „čo nerobiť“ ako „čo robiť“. Nevyvolávať vracanie, neneutralizovať, nepodávať aktívne uhlie. Odstrániť zvyšný materiál z ústnej dutiny, vypláchnuť vodou, okamžité riedenie malým množstvom tekutiny (dospelí 250 ml, deti 125 ml). K lekárovi zobrať obal prípravku, etiketu, prípadne zvyšok roztoku v neoriginálnom obale. Klasifikácia závažnosti poleptania má zásadný význam pre liečebnú stratégiu, preto je pri leptavých látkach vhodné endoskopické vyšetrenie a následná farmakoterapia sa indikuje podľa nálezu (podľa stupňa poleptania sliznice).

Je dôležité neustále informovať odbornú aj laickú verejnosť o správnom manažmente požitia leptavej látky. Vhodným postupom pri poleptaní tráviaceho traktu sa dajú minimalizovať zdravotné následky a v súvislosti s tým aj nemalé ekonomické náklady na liečbu.

Prínos komunikácie dorastového lekára a pacienta pri liečbe sexuálne prenosných chorôb
J. Kresánek?, K. Furková?
?Subkatedra dorastového lekárstva FZŠŠ SZU, Bratislava
?Katedra pediatrie FZŠŠ SZU, Bratislava

Sexuálna aktivita mladistvých, najmä predčasná, prináša so sebou zvýšené riziká neželanej tehotnosti alebo sexuálne prenosného ochorenia. Pri väčšine ochorení existujú aj iné spôsoby ich šírenia, ktoré nemusia súvisieť s pohlavným stykom (transplacentárne, infikovanou krvou, používaním nesterilných injekčných ihiel a striekačiek u abúzerov drog a pod.) Skoré sexuálne aktivity sú väčšinou príležitostné a nechránené – bez použitia prezervatívu, resp. inej ochrany, čo podstatne zvyšuje riziko získania sexuálne prenosných chorôb. Najvyšší výskyt je u 20- až 24-ročných ľudí, po nich nasleduje skupina 15- až 19-ročných.

Sexuálne prenosné choroby (STD – sexually transmitted diseae) môžeme rozdeliť na „klasické“, kde dominuje pohlavný prenos, a ostatné.

Poučenie pacientky – mala by byť poučená o povahe infekcií, o dôležitosti absolvovania celého liečebného programu, o potrebe používania prezervatívu počas liečby, resp. pohlavnej zdržanlivosti.

Antibiotická liečba – mala by sa začať už pri prvom kontakte s pacientkou s STD.

Informovanie partnera a jeho liečba – kontaktovanie sexuálnych partnerov, presvedčiť ich o nevyhnutnosti návštevy lekára a ich liečba – okamžitá a efektívna.

Poradenstvo malo by byť zamerané na prevenciu STD v budúcnosti.

Poučenie pacientky a prípadné ďalšie konzultácie by mali obsahovať:

–    vysvetlenie o potrebe spolupráce,
–    vysvetlenie povahy infekcie,
–    dôležitosť informovanosti partnera a jeho liečbu,
–    zhodnotenie rizika HIV.

Výsledkom tohto poučenia by mala byť dôkladná informovanosť pacientky a s tým súvisiaca minimalizácia ďalšieho prenosu ochorenia.

Bezpečnosť antibiotickej liečby
M. Göbőová
Oddelenie klinickej farmácie, Fakultná nemocnica Nitra

Cieľom antibiotickej politiky je účinné a bezpečné používanie antimikrobiálnych liekov. Účinné používanie antibiotík zahŕňa správnu voľbu antibiotika na základe kultivačných výsledkov alebo empirickú voľbu na základe predpokladaného infekčného agensu a prieniku do tkanív. Aby bola liečba účinná, je dôležité zvoliť optimálnu dávku, dĺžku liečby a liekovú formu. Bezpečné používanie antiinfekčnej liečby zahŕňa manažment interakcií, monitorovanie NÚL, použitie antibiotika počas gravidity a dojčenia.

Klinický farmaceut má nezastupiteľnú úlohu v antibiotickej politike. Na klinických pracoviskách je členom komisií pre antiinfekčnú liečbu, zúčastňuje sa na konziliárnej činnosti v oblasti antiinfekčnej liečby, eviduje a kontroluje používanie viazaných antibiotík, interpretuje výsledky monitorovania hladín antibiotík, určuje dávkové režimy, hodnotí interakcie antibiotík s inými liečivami a bezpečnosť použitia antiinfekčnej liečby v gravidite a počas dojčenia. V lekárni klinickí farmaceuti podávajú odbornú informáciu o bezpečnom užívaní antibiotík pri komunikácii s pacientom.

Medzi antibiotiká s vysokým interakčným potenciálom patria makrolidy, chinolóny, TTC a sulfónamidy. Počas gravidity a dojčenia sa za bezpečné považuje použitie penicilínov a cefalosporínov. Medzi antibiotiká s výskytom nežiaducich účinkov patria aminoglykozidy, ak ich dávkové režimy nie sú individuálne určené pre každého pacienta. Najväčší alergický potenciál majú penicilíny. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky pri všetkých antibiotikách patria nežiaduce účinky gastrointestinálneho traktu. Určenie optimálnej dávky pre individuálneho pacienta vychádza z jeho farmakokinetickývch parametrov, z určených hladín, interakcií a liekovej formy.

Získať dôležité informácie a následne optimalizovať antibiotickú liečbu by nebolo možné bez komunikácie medzi klinickým farmaceutom, lekárom, lekárnikom a pacientom.

Portfólio firmy Valeant Slovakia
M. Kočišová
Valeant Slovakia, s.r.o

Valeant Pharmaceuticals je nadnárodná americká farmaceutická spoločnosť s pôsobnosťou najmä v Severnej a Južnej Amerike, v Austrálii, ako aj v Európe. Vedenie sídli v Aliso Viejo, Kalifornia, USA. V Európe svoje aktivity riadi zo sídla v Rzeszowe v Poľsku. Valeant Pharmaceuticals vznikla roku 2003 reštrukturalizáciou a premenovaním spoločnosti ICN založenej roku 1960. Na Slovensku spoločnosť pôsobí od roku 1998. V Európe sa Valeant profiluje ako spoločnosť orientovaná na značkové generiká, s radom prípravkou v rôznych terapeutických indikáciách. Valeant vyrába a uvádza na trh nielen generické prípravky, ale má aj vlastný výskum a vývoj zameraný na hľadanie nových molekúl, nových liekových foriem a spôsobov aplikácie liečiv. Kľúčové molekuly v pipeline výskumu a vývoja Valeantu vo fáze klinických štúdií sú:

•    retigabín – látka určená na liečbu epilepsie a bolesti,
•    taribavirín – látka určená na liečbu chronickej hepatitídy C,
•    dermatologické prípravky na liečbu rosacei, akné, lokálne antimykotiká,
•    nová molekula, ktorá je v súčasnosti len vo fáze vývoja, určená na liečbu HIV.

Aktuálne portfólio spoločnosti Valeant Slovakia zahŕňa prípravky, ktorých preskripcia sa viaže na lekársky predpis a prípravky určené na voľný predaj priamo pacientom v lekárni. Hlavné terapeutické oblasti portfólia sú: neurológia, psychiatria, interná medicína, urológia. V Slovenskej republike sa v terapeutickej praxi používajú prípravky zo skupín:

•    antihypertenzíva bisoprolol – Bisocard, amlodipín – Recotens,
•    antiagregancia tiklopidín – Aclotin, klopidogrel – Tuxedon,
•    atypické antipsychotiká kvetiapín – Equeta, risperidón – Risepro,
•    anxiolytikum buspirón – Anxiron,
•    antidepresívum venlafaxín – Depant prolong,
•    liek na terapiu Alzheimerovej demencie donepezil – Calofra,
•    antiepileptikum topiramát – Erravia
•    liečba benígnej hyperplázie prostaty finasterid – Finanorm,
•    liečba karcinómu prostaty bikalutamid – Glanuta,
•    liečba karcinómu prsníka anastrozol – Asnea, letrozol – Brenea.

Neoddeliteľnou súčasťou portfólia spoločnosti sú parenterálne liekové formy Hydrocortison, Thiopental, Succinylcholinjodid, Ancotil a Chloramphenicol. Voľnopredajné prípravky – Dobexil H, Fenolax, Carbo Medicinalis, Emoxen. Roku 2010 sa porfólio rozširuje o irinotekán, gemcitabín. Valeant sa zameriava na objavovanie a poskytovanie nových liečebných postupov pre zlepšenie zdravia pacientov. V USA je spoločnosť Valeant známa ako významný sponzor najrôznejších pacientskych organizácií aj edukačných programov pre lekárov, farmaceutov a iných pracovníkov v zdravotníctve. Venuje veľkú pozornosť a značné prostriedky na rozvoj programov a projektov, ktoré zvyšujú informovanosť a spoluprácu pacientov s lekármi a zdravotníckymi pracovníkmi. Dbá na dostupnosť svojich prípravkov. Má program určený na pomoc pacientom, ktorí nie sú poistení a sú pod stanovenou hranicou chudoby, umožňuje im získať ich prípravky bezplatne. Dá sa očakávať, že niektoré z týchto aktivít budú realizované aj v Európe. Minulosť, rovnako ako prítomnosť a budúcnosť spoločnosti Valeant Pharmaceuticals je spojená s dostupnými modernými liekmi určenými pre efektívnu prax lekárov a pre zdravie pacientov.

Analýza informovanosti pacientov o užívaných liekoch v Slovenskej republike so zámerom zvýšiť ich adherenciu k terapii.
M. Palágyi, M. Kuželová
Katedra farmakológie a toxikológie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Pacienti musia správne posúdiť mieru rizika terapie na základe údajov o nežiaducich účinkoch liekov (NÚL) uvedených v písomnej informácii pre používateľov lieku (PIL), aby sa zvýšila ich adherencia k terapii. Cieľom práce bolo monitorovať a analyzovať vnímanie údajov o NÚL v PIL v Slovenskej republike (SR). 932 dotazníkov získaných od pacientov navštevujúcich verejné lekárne a pacientov združených v 35 pacientskych organizáciách (PO) v SR bolo analyzovaných vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu pacientov a členstvu v PO. Najčastejšie sa členovia PO informovali o užívaných liekoch u lekárov (44,1 %), potom využívali PIL (42,0 %), naopak nečlenovia PO používali najčastejšie PIL (36,5 %). Pacienti sa najviac zaujímali v PIL o časť, ktorá opisuje NÚL. Čím častejšie lekár poskytol informáciu pacientom o nevyhnutnosti hlásiť NÚL, tým menej často pripisovali pacienti dis­komfort po užití lieku NÚL a naopak častejšie informovali lekára o diskomforte (p<0,001). Potvrdil sa negatívny vzťah medzi obavami pacientov z NÚL a adherenciou pacientov k terapii (p=0,030). Viac mužov (31,9 %) ako žien (29,1 %) odmietlo užívať liek v prípade, že bol v PIL uvedený značný počet NÚL. Najčastejšie odmietli užívať liek pacienti so základným vzdelaním a najmenej pacienti s vysokoškolským zdravotníckym vzdelaním (p = 0,002). Informácie o NÚL zvýšili u pacientov nášho súboru obavy z užívania liekov (p = 0,023). Až 45,5 % pacientov, ktorí sa nezaujímajú o časť NÚL pri čítaní PIL, nie sú informovaní lekárom o nevyhnutnosti hlásiť NÚL. Analýza poukázala na to, že existujú rozdiely vo vnímaní rizika užívaných liekov medzi jednotlivými skupinami pacientov z hľadiska veku, pohlavia a vzdelania pacientov. Z výsledkov práce vyplýva potreba zlepšiť v Slovenskej republike informovanosť rizikových skupín pacientov o užívaných liekoch.

Ľ. Virág1,2, M. Kuželová2
1Lekáreň Čajka, Nitra
2Katedra farmakológie a toxikológie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Dispenzačná starostlivosť vo verejnej lekárni v sebe zahŕňa výdaj liekov a dispenzáciu (informačnú, konzul­tačnú a poradenskú činnosť). Pre každý liek existuje určité množstvo informácií, ktoré sa musia pacientovi podať pri jeho výdaji (predaji), tzv. dispenzačné minimum. V rámci komunikácie pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti farmaceut odovzdáva informácie, ktorých charakter, množstvo aj spôsob podania by mali reflektovať potreby daného pacienta.

Základným cieľom je poskytovanie informácií súvisiacich s farmakoterapiou, ktoré sú orientované na konkrétneho pacienta a ktoré majú zabezpečiť jeho účinnú a bezpečnú liečbu. Na význam uvedeného prístupu pre každodennú lekárenskú prax poukazujú odprezentované kazuistiky. Zaoberajú sa informáciami poskyt­nutými pacientom s duplicitnou terapiou, s polypragmáziou v oblasti antihypertenzívnej liečby a správneho užívania liekov v súvislosti s príjmom potravy. Poukazujú na úlohu farmaceuta v rámci prevencie nežiaducich účinkov a liekových interakcií. Zdôrazňujú aj význam aktívneho prístupu farmaceuta k riešeniu identifikovaných farmakoterapeutických problémov v záujme zlepšenia kvality života pacientov.

Vplyv komunikácie lekárnika na komplianciu pacientov pri užívaní liekov
M. Fulmeková, L. Lehocká
Univerzitná lekáreň, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Rozhovor medzi pacientom a lekárnikom vo verejnej lekárni je jedným z posledných momentov, ktorý sa v priebehu desaťročí z lekárne nevytrácal a stále pripomína pôvodnú podstatu a poslanie lekárnického povolania.

Rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim kompliancie je samotný vzťah lekára – pacienta – lekárnika. Pričom pozitívne smerovaný vzťah má vplyv i na dodržanie liečebného režimu, a tým je miera kompliancie vyššia. Naopak negatívny vzťah má za následok, že miera non– kompliancie rastie.

V práci sme použili anonymný dotazníkový prieskum, ktorým sme získali dva súbory respondentov – súboru I zo Slovenskej republiky a súbor II z Českej republiky. Dotazník obsahoval 9 otázok, z toho 3 boli otázkami identifikačnými a 6 otázok bolo zameraných na monitorovanie úrovne spolupráce medzi lekárom – pacientom – lekárnikom, na mieru informovanosti pacientov o liekoch a dodržovanie terapeutického režimu.

Zvýšená informovanosť pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami po komunikácii s lekár­nikom vo verejnej lekárni napomohla k zlepšeniu klinických výsledkov a bezpečnosti liečby
A. Oleárová
Katedra organizácie a riadenia farmácie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Úvod: Efektívna komunikácia s pacientmi vo verejnej lekárni a odborné znalosti lekárnika sú základom pre poskytovanie kvalitnej lekárenskej starostlivosti. Jej cieľom je dobrá kompliancia/adherencia pacientov k predpí­sanej farmakoterapii, zlepšenie účinnosti a bezpečnosti liečby.

Metodika: Prezentovaná štúdia sa realizovala v 4 verejných lekárňach na Slovensku. Do štúdie bolo zaradených 196 pacientov na obdobie 24 mesiacov, počas ktorých museli pravidelne chodiť do lekárne, kde im lekárnici poskytovali konzultácie k liekom, merali tlak krvi, sledovali prípadné interakcie, kontraindikácie, nežiaduce účinky, pripravovali liekové režimy, odhaľovali a riešili farmakoterapeutické problémy. Pomocou dotazníka, súčasťou ktorého bol validovaný nástroj na zisťovanie adherencie, Moriskeho skóre, lekárnici získavali údaje o zmenách v adherencii pacientov k predpísanej farmakoterapii.

Výsledky: Počas sledovaného 24-mesačného obdobia sa v dôsledku zlepšenej adherencie pacientov k predpí­sanej farmakoterapii zistilo klinické zlepšenie v poklese tlaku krvi; korelácia ? < 0,001. Z počiatočnej non-adhe­rencie sa pacienti postupne stali adherentnými (hodnota adherencie sa v priemere zvýšila z 15 % na 82,5 %,

p < 0,001). Spolu bolo odhalených 1204 farmakoterapeutických problémov, z ktorých bolo vhodnými inter­venciami vyriešených 23,9 %, čiastočne vyriešených 35,2 %; a nevyriešených z dôvodu nedostatočnej spolupráce preskriptora 19,9 %.

Závery: Výsledky štúdie ukázali, že poskytovaním kvalitnej lekárenskej starostlivosti spojenej s efektívnou komunikáciou sa zvýšila informovanosť pacientov o užívanej farmakoterapii, ochoreniach, zlepšila sa adherencia k predpísanej farmakoterapii, zlepšili sa klinické výsledky liečby; a sledovaním a riešením farmakoterapeutických problémov sa zvýšila bezpečnosť liečby.

Poďakovanie: prof. RNDr. Viliam Foltán, CSc.; doc. RNDr. Ján Majtás, CSc., mim. prof.; Mgr. Lucia Skoka­-nová-Krempaská; RNDr. Mária Vranová, CSc.; Mgr. Valéria Nosková; Mgr. Ivana Drinková.

Štúdia bola podporená grantom UK 33/2008 a grantom UK 81/2009.

Sťažnosť pacienta na liek
P. Gibala, A. Harčárová, R. Kamenská
Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Bratislava

Liek nemusí vždy splniť očakávanie a predstavu pacienta, čo býva príčinou pacientovej sťažnosti adresovanej priamo na lekáreň, ktorá liek vydala, alebo na rôzne štátne inštitúcie. V týchto prípadoch treba rozlišovať medzi sťažnosťou na kvalitu vydaného lieku, vrátane chýb v príbalovej informácii pre používateľov alebo na obale lieku (reklamácia lieku), sťažnosťou na neúčinnosť, sťažnosťou na nežiaduci účinok lieku, sťažnosťou na činnosť farmaceuta (vydanie iného alebo preexspirovaného lieku, podanie zlej informácie, chybné poplatky a pod.), sťažnosťou na predpis nevhodného lieku (chyba v podaní lieku – medication error), alebo ich kombinácie. Postup pri administratívnom vybavovaní jednotlivých typov sťažností je rozdielny, ako sú aj rozdielne právomoci jednotlivých úradov na ich riešenie. Úlohou farmaceuta je informovať pacienta o jeho právach pri podávaní sťažností a o tom, komu má konkrétnu sťažnosť adresovať. Správna informovanosť pacienta pri podávaní sťažností znižuje zbytočnú prácu všetkých zainteresovaných, zlepšuje účelnosť ich práce, šetrí prostriedky a znižuje pravdepodobnosť, že sa pacient obráti na bulvárne médiá. Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) vyplývajú povinnosti v rámci dohľadu nad lekárenstvom v prípade sťažností na činnosť farmaceuta v spolupráci s vyššími územnými celkami a chýb v kvalite liekov v spolupráci s držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku. V prípade nežiaducich účinkov liekov ŠÚKL spracúva hlásenia pochádzajúce od predpisujúcich lekárov, farmaceutov, ako aj od pacientov.

Úloha farmaceuta pri monitorovaní bezpečnosti liekov
A. Harčárová, R. Kamenská, P. Gibala
Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Bratislava

Monitorovanie bezpečnosti lieku po jeho uvedení na trh slúži na zachytenie tých nežiaducich účinkov, ktoré nebolo možné zistiť počas klinického skúšania lieku. Frekvencia ich výskytu je často veľmi nízka, ale ich závažnosť môže byť príčinou obmedzenia preskripcie alebo až zrušenia registrácie lieku. Spontánne hlásenia podozrení na nežiaduce reakcie sú základom pre detekciu nových informácií o lieku, tzv. signálov, ktoré sa následne odrazia v aktualizáciách bezpečnostných profilov jednotlivých liekov. Významnou súčasťou systému monitorovania bezpečnosti liekov sú lekárnici. Priama komunikácia s pacientom im umožňuje identifikovať očakávané aj neočakávané nežiaduce reakcie, teda tie, ktoré nie sú uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku. Mnohé nežiaduce účinky pacienti nepripisujú užívaným liekom, preto je vhodné pýtať sa aj na možné zmeny zdravotného stavu a na vznik nových príznakov od začiatku užívania lieku. Pri podozrení na nežiaduci účinok má lekárnik pacientovi odporučiť ďalší postup z hľadiska liečby a návštevu lekára. Dôležitým krokom, ktorý má nasledovať pri podozrení na nežiaduci účinok lieku, je jeho hlásenie Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý je zodpovedný za monitorovanie bezpečnosti liekov v SR a je zapojený do európskeho aj celosveto­vého systému farmakovigilancie. Formulár hlásenia je dostupný na internetovej stránke ŠÚKL. Pri jeho vypĺňaní je potrebné získať čo najviac informácií nielen o nežiaducej reakcii (vrátane dátumu vzniku reakcie a jej intenzity), ale aj o podozrivom lieku (názov, sila), jeho dávke, začiatku a dobe používania, pričom treba uviesť všetky lieky vrátane voľnopredajných, ktoré pacient užíva.

Otázky špecializačnej prípravy v odbore klinická farmácia
J. Sýkora
Katedra lekárenstva, Fakulta zdravotníckych špecializačných štúdií, Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava

Klinická farmácia je špecializačným odborom farmaceutov od roku 1981. V rokoch 1981 až 2002  bola klinická farmácia základným špecializačným odborom farmaceutov pričom farmaceuti mohli získať špecializáciu v klinickej farmácii I. stupňa a II. stupňa. V  tomto období získalo špecializáciu v klinickej farmácii I. stupňa 65 farmaceutov a špecializáciu v klinickej farmácii II. stupňa  štyria farmaceuti. Od roku 2002 sa klinická farmácia stala nadstavbovou špecializáciou špecializačného odboru lekárenstvo. V rokoch 2002 až 2010 získali špecializáciu v klinickej farmácii 3 farmaceuti a v špecializačnej príprave sú ďalší  2 farmaceuti. Vestník MZ SR , čiastku 4 – 8, ročník  57., z 28. februára 2009 stanovuje zásady akreditácie na uskutočňovanie študijných programov. Špecializačný odbor  klinická farmácia má vypracovaný špecializačný študijný program  (C 006). Klinická farmácia je interdisciplinárny lekárenstva, ktorého úlohou je prispievať k optimalizácii bezpečnej, účinnej a racionálnej farmakoterapie. Podmienkou zaradenia do špecializačného štúdia je ukončenie vysokoškolského magisterského štúdia v odbore farmácia a špecializácia v špecializačnom odbore lekárenstvo. Špecializačné štúdium trvá minimálne dva roky, má definovaný rozsah teoretických vedomostí, praktických zručností a skúseností potrebných na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore klinická farmácia. S účinnosťou od 1. marca 2009 a 15. decembra 2009 vydalo MZ SR nové zásady akreditácie na uskutočňovanie študijných programov (Vestník MZ SR 2009, ročník 57, čiastka 4-8 a čiastka 58-60). Nové zásady kladú nové požiadavky na realizáciu a priebeh špecializačnej prípravy. Pre odbor klinická farmácia je výzvou predovšetkým akreditácia špecializovaných pracovísk a dostatočný počet školiteľov.

WORKSHOP

Prínos komunikácie klinického farmaceuta pre účinnú a bezpečnú liečbu pacientov
M. Kuželová1, V. Kákošová2, M. Mušková3
1Katedra farmakológie a toxikológie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
2Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Bratislava
3Lekáreň Svätého kríža, Bratislava

Workshop sa venoval zvyšujúcej sa úlohe farmaceutov v komunikácii s pacientom. Za dôležitú sa považuje komunikácia o cieľoch liečby, informáciách o liekoch určených na voľný predaj a s tým súvisiaca otázka samoliečenia. Ďalšími cieľmi komunikácie s pacientom sú informácie o nežiaducich účinkoch liečby, komunikácia pri identifikácii farmakoterapeutických problémov a značný dôraz treba klásť na edukáciu pacienta a komuniká­ciu, ktorá vedie k zlepšeniu kompliancie a adherencie pacienta k terapii. Dôležité je, aby sa prešlo od informácie pacienta k aktívnej komunikácii zaoberajúcej sa farmakoterapiou, ako je upozornenie na doužívanie liekov, neprerušenie terapie a poznatky o interakciách liekov s inými liekmi, ale aj jednotlivými zložkami potravy, rastlinnými produktmi a látkami zo životného prostredia. Pre zvýšenú adherenciu k terapii je dôležitá správna komunikácia s pacientom o nežiaducich účinkoch liekov, ktoré pacient vníma vo zvýšenej miere, ak je ich frekvencia vyjadrená slovne.

Na workshope sa prvýkrát v histórii sympózií klinickej farmácie zúčastnili dve pozvané pacientky, ktoré informovali prítomných o svojich pozitívnych skúsenostiach s komunikáciou s farmaceutmi, a tým potvrdili, že sa farmaceuti dostávajú v reťazci zdravotníckej starostlivosti o pacienta na popredné miesto.

POSTERY

1.    P. Stanko (PharmInfo, Bratislava) Projekt liekové interakcie a kontraindikácie a ich využitie v lekárenskej praxi.
2.    A. Šestáková, Z. Šestáková, Z. Brezová, T. Foltánová (FaFUK, FNsP Ružinov, Bratislava) Redukcia obvodu pása pozitívne ovplyvní lipidové spektrum pacientov.

Postery prezentované členmi SKF na ESCP International workshop on Patient Safety&Pharmacy,
10. – 11. mája 2010, Uppsala, Švédsko

3.    V. Kákošová (DFNsP, Bratislava) Patient safety and reporting of spontaneous adverse drug reactions in pediatric inpatients.
4.    T. Foltánová, K. Galková, V. Husárová, L. Magulová, M. Kuželová, J. Lietava (Bratislava, Nitra): Potential drug-drug interactions of highest clinical significance (PDDI) with digoxin endanger patients´ mortality in Slovakia. The impact of digoxin daily dose.
5.    Ľ. Virág, M. Murgaš, M. Kuželová (Nitra, Bratislava): Safety profile of antiepileptic drugs and it´s impact on quality of life in Slovak paediatric patients with epilepsy.

Postery prezentované členmi SKF na International Toxicological Congress, 12. - 15. mája 2009, Stockholm, Švédsko, 11. – 14. mája 2010, Bordeaux, Francúzsko

6.    S. Plačková, B. Cagáňová, E. Ondriašová, Z. Ficeková, J. Kresánek, I. Bátora (Bratislava): Acute Paracetamol Poisonings in the Years 2003 – 2008 Reported to the Toxicological Information Centre in Bratislava.
7.    B. Cagáňová, S. Plačková, J. Kresánek, Z. Ficeková (Bratislava): Epidemiology of Antipsychotic Drug Poisonings in Slovakia – A Ten Year Review
8.    B. Cagáňová, J. Kresánek, Z. Ficeková, S. Plačková (Bratislava): Severe and Fatal Intoxications Registered in the Slovak Toxicological Information Centre During the Years 2002 – 2006.

Redukcia obvodu pása pozitívne ovplyvní lipidové spektrum pacientov
A. Šestáková, Z. Šestáková, Z. Brezová, T. Foltánová
Katedra Farmakológie a toxikológie Farmaceutická fakulta, UK, Bratislava
Fakultná nemocnica s poliklinikou Ružinov, Bratislava

V práci sledujeme terapeutický prístup k pacientovi s metabolickým syndrómom (MS), predovšetkým ovplyvnenie obezity a dyslipidémie.

Cieľ: Sledovať zmeny  lipidového spektra a ukazovateľov obezity (OP, BMI) u pacientov s MS a zistiť vplyv nefarmakologických a farmakologických intervencií na tieto zmeny.

Metódy: Retrospektívna analýza biochemických a fyzikálnych parametrov, ako aj farmakoterapie pacientov (n=50, 16/34, M/Ž) navštevujúcich ambulanciu internistu počas troch po sebe nasledujúcich návštev.

Výsledky: Z pohľadu terapie sa všetkým pacientom odporúčali nefarmakologické intervencie. Pokles obvodu pása sme však zaznamenali len u pacientov liečených hypolipidemikami. Hypolipidemiká užívalo 84 % súboru. V monoterapii dominovali statíny (70 %) nad fibrátmi (8 %) a ich kombináciu (atorvastatín+fenofibrát) užívalo 6 % zo súboru. Práve u pacientov liečených monoterapiou statínmi sme pozorovali úpravu lipidového spektra – signifikantný pokles cel-CHOL (4,99 vs. 4,55 mmol/l)** a LDL-CHOL (2,80 vs. 2,38 mmol/l)** a zároveň aj signifikantný pokles OP (110,86 ± 11,49 vs. 108,81 ± 11,32 cm)**. Signifikantný pokles OP (50 % pacientov z celého súboru) (112,44 ± 12,08 vs. 108,96 ± 12,18 cm)*** sa pozitívne premietol do lipidového spektra, kde nastal signifikantný pokles cel-CHOL (4,90 ± 1,17 vs. 4,35 ± 0,66. mmol/l)** a LDL cholesterolu (2,89 ± 1,06 vs. 2,27 ± 0,60 mmol/l)**. U pacientov, kde sa neznížil OP (50 %) (OP 110,44 ± 11,03 vs. 112,58 ± 11,01 cm), nebol lipidový profil signifikantne ovplyvnený.

Záver: Podľa našich výsledkov sa redukcia obvodu pása javí ako rozhodujúci faktor v ovplyvnení kardiometabolického rizika pacientov s metabolickým syndrómom. Hypolipidemiká nemajú vplyv na abdomi­nálnu obezitu, ale naopak pokles obvodu pása má pozitívny dopad na úpravu lipidového profilu.

Práca bola podporená grantom č. UK/113/2009.

• S. Dokupilová, M. Hutta
• Analýza a špeciácia selénu v potravinových vzorkách a doplnkoch metódami kvapalinovej chromatografie
• Farm Obz, 79, 2010, 9, s. 253-259

Selén je stopový prvok, ktorý má dôležitú úlohu pri ochrane zdravia človeka a ktorý sa do tela dostáva prostredníctvom potravín. V prípade nedostatočného prirodzeného výskytu v potravinách možno zvýšiť jeho prísun do organizmu prostredníctvom výživových doplnkov. V týchto sa selén nachádza v anorganic­kej forme ako SeIV – seleničitany a SeVI – selenany, prípadne v organickej forme, získavaný z extraktov rastlín alebo selenizovaných kvasníc. Narastajúci záujem o selenizované potraviny a výživové doplnky vedie k potrebe spoľahlivých validovaných analytických metód pre identifikáciu a kvantifikáciu rôznych zlúčenín selénu – špeciácii. Táto práca prináša prehľad prác, ktoré sa zaoberajú špeciáciou selénu pomocou kvapalinovej chromatografie vo vzorkách kvasníc, prípadne iných rastlín a prehľad extrakčných metód z matrice kvasníc, ktoré sú nevyhnutné vzhľadom na zložitú matricu a nevyhnutnú úpravu vzorky pred analýzou.

Kľúčové slová: selén, špeciácia, kvapalinová chromatografia, výživové doplnky.

Selén je stopový prvok, ktorý má vo veľmi úzkom koncentračnom intervale pozitívne účinky na človeka a zároveň je toxický pri nadmernom užití. V pôde sa nachádza vo forme anorganických solí (najmä v oxidačných stupňoch SeIV – seleničitany a SeVI – selenany), ktoré rastliny dokážu premeniť na organické zlúčeniny. Selén je zabudovávaný do tkanív, kde nahrádza atóm síry v aminokyselinách (1). Medzi najvýznamnejšie sledované formy selénu patria už spomínané anorganické zlúčeniny a organické zlú­čeniny, ako metylselenol, dimetylselenid, dietylselenid, aminokyseliny (napr. selenometionín, selenocysteín, selenocystín, selenometyl-selenocystín, seleno-propyl-selenocysteín), proteíny a enzýmy obsahujúce selén (2). Selén v organickej forme je pre ľudí aj pre zvieratá výrazne biologicky dostupnejší ako anorganické formy.

Selén v ľudskom organizme pôsobí ako silný antioxidant. Chráni bunky pred poškodením voľnými radikálmi. Je súčasťou endogénneho antioxidačného enzýmu GSH – px (glutatiónperoxidázy). Potlačením aktivity voľných radikálov selén prispieva k zníženiu bolesti kĺbov, zlepšuje kvalitu vlasov, nechtov aj pleti. Má významnú funkciu pri tvorbe trijódtyronínu z ty­roxínu v štítnej žľaze. Je súčasťou enzýmu jodotyronín­dejodináza, ktorý premieňa neaktívne prekurzory na aktívny tyreoidový hormón trijódtyronín (3). Selén zvyšuje funkciu imunitného systému a odolnosť orga­nizmu proti vírusovým a baktériovým ochoreniam. Uplatňuje sa v prevencii aterosklerózy a bráni poško­deniu myokardu. Ateroskleróza ako jedno z najčastej­ších kardiovaskulárnych ochorení je sprevádzaná tvorbou ateromatóznych plátov v cievnej stene. Ich uvoľnenie do cirkulácie môže vyústiť do trombózy. Je dokázané, že nedostatok selénu zvyšuje riziko trombó­zy až štvornásobne. Krajiny s nízkym obsahom selénu v poľnohospodárskej pôde majú zároveň najvyšší výskyt kardiovaskulárnych ochorení. Preto niektoré krajiny obohacujú hnojivá o selén, aby kompenzovali jeho extrémne nízky obsah v pôde. Zlúčeniny selénu viažu ťažké kovy (Cd, Hg, Pb) a redukujú ich negatív­ny vplyv na organizmus. Dánsky výskum poukázal na vysoké hodnoty ortuti (viac ako 700 % normálnych hodnôt) u Eskimákov z Grónska z dôvodu konzumácie kontaminovaných rýb. Zároveň však vysoký obsah selénu v rybách spôsobil, že s ortuťou vytvoril málo toxickú zlúčeninu (4). Selén spomaľuje starnutie, podporuje plodnosť u mužov zlepšením pohyblivosti spermií. Selén je kofaktorom enzýmu PHG – px (fos­fo­lipidohydroperoxidglutatiónperoxidázy), ktorý zabez­pe­čuje životaschopnosť spermií. Mnohé štúdie nazna­čujú, že selén by mohol významne prispievať k pre­vencii vzniku rakoviny. Pri podávaní selenizovaných kvasníc sa zaznamenal pokles úmrtnosti ľudí spôsobený rakovinou priemerne o 50 % (5). Významný prínos v sledovaní úlohy selénu v prevencii rakoviny má mať prebiehajúca rozsiahla štúdia PRECISE (Prevention of Cancer through Intervention with Selenium – Preven­cia rakoviny pomocou selénu). Je to osemročná placebom kontrolovaná štúdia uskutočnovaná na 42 000 zdravých Európanoch. Jej úlohou je priniesť informácie, ako suplementácia selénu ovplyvní výskyt rakoviny a úmrtnosť.

Pri nadmernom príjme selénu (nad 1000 ?g denne) sa prejavujú aj jeho toxické vlastnosti. Môžu sa prejaviť ako zápal dýchacích ciest, edém pľúc, krvácavosť, kožné zmeny a depresie. Typickým príznakom je naj­mä tzv. cesnakový dych spôsobený metabolitom dimetyldiselenidom a kovová chuť v ústach. Vo vážnych prípadoch sa objavuje cirhóza pečene a žlté sfarbenie kože a slizníc, vypadávanie vlasov až zlyha­nie obličiek (6). Niektoré štúdie poukazujú na to, že dlhodobo vysoká hladina selénu v organizme môže mať mutagénne, teratogénne a kancerogénne účinky.

Množstvo selénu v ľudskom organizme závisí od jeho príjmu v potrave. Odporučená denná dávka podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je 50 – 200 ?g. Najvyšší obsah selénu je v cereáliách, orieškoch, rastlinách rodu Brassica a Allium (brokolica, karfiol, ružičkový kel, cibuľa, cesnak a pod.). Vedecky zaujímavým zdrojom selénu je rastlina Lecythis ollaria, ktorej orechy obsahujú vysoké množstvá selénu (7).

Selén vo výživových doplnkoch

Na zvýšenie príjmu selénu okrem selénom obo­hatených potravín možno využiť výživové doplnky. V nich sa selén nachádza vo forme anorganickej ako SeIV – seleničitany a SeVI – selenany, alebo vo viazanej organickej forme. Získavaný je z extraktov rastlín, vačšinou ale vo forme selenizovaných kvasníc Saccharomyces cerevisae.

Pre čo najvyššiu biologickú dostupnosť boli vyvinuté pre štúdiu PRECISE špeciálne štandardizované kvas­nice so selénom – tzv. SelenoPrecise, ktoré sú dostupné aj na slovenskom trhu.

Všetky uvedené fakty jasne naznačujú potrebu analýzy a špeciácie foriem selénu v rôznorodých a často aj veľmi komplikovaných matriciach. Pred analytickou chémiou tak stoja nové výzvy špeciácie stopových koncentrácií selénu, čo sa nezaobíde bez využitia selektívnych separačných metód a selektív­nych a citlivých detekčných metód.

Vzhľadom na snahu nájsť čo najúčinnejšie formy selénu, ktoré by bolo možné využiť vo výživových doplnkoch, neustále sa vyvíjajú separačné metódy, ktoré umožnia špeciáciu selénu v mnohozložkových biologických matriciach, a tak dopomôžu objasniť účinky selénu na ľudský organizmus.

Najčastejšie uvádzanou separačnou metódou je vysokoúčinná kvapalinová chromatografia (HPLC). Viacerí autori uvádzajú, že v kvasniciach obohatených selénom sa selén nachádza viazaný prevažne v amino­kyseline selenometionín (8, 9, 10). Pred stanovením aminokyselín vo vzorkách kvasníc je potrebné najskôr ich rozložiť, a tak viazaný selén uvoľniť. Prístupy autorov sú rôzne. Najčastejšie sa uplatňuje enzymatic­ký rozklad (9, 11 – 14). Niektorí autori využili na extrakciu deionizovanú vodu (8, 11, 15), prípadne ultrazvuk (16, 17). Prehľad je v tabuľke 1.

Vzhľadom na rozdiely vo výsledkoch získaných spomínanými extrakčnými postupmi sa porovnaniu štrnástich extrakčných metód venovali autori práce (18) na modelovej vzorke 0,1 g kvasníc obohatených selenometionínom a metionínom, kde sledovali extrakciu uvedených aminokyselín. Za najvhodnejšiu metódu vybrali extrakciu pomocou kyseliny metán­sulfónovej. Prehľad výsledkov je v tabuľke 2.

Separácii extrahovaných zlúčenín selénu je veno­vaných mnoho prác v odborných časopisoch. V tabuľ­ke 3 uvádzame prehľad vybraných prác venovaných špeciácii selénu v rôznych matriciach metódou HPLC. Porovnaniu iónovo-párovej chromatografie, iónovo-výmennej chromatografie a chromatografie na obrá­tených fázach sa venuje práca autorov (8). Ako výhodu iónovo-výmennej chromatografie hodnotia dobrú se­paráciu seleničitanov a selenanov, ale horšie rozlíšenie ostatných zlúčenín selénu. Výhodou chromatografie na obrátených fázach s predkolónovou derivatizáciou je dobrá selektivita aminozlúčenín selénu. Najlepšia separácia bola dosiahnutá iónovo-párovou chro­matografiou, čo naznačujú aj práce mnohých iných autorov.

Táto práca poukazuje na vysoký záujem o vytvorenie spoľahlivých analytických postupov, ktoré by pomocou účinných extrakčných, frakcionačných, separačných a selektívnych detekčných metód pomohli k charakterizácii možných zdrojov biologicky účinnej formy selénu, a tak zvýšili jeho príjem obyvateľstvom na potrebnú úroveň.*

*Práca je súčasťou výskumného programu podporovaného grantovou agentúrou MŠ SR VEGA 1/0003/08.

Zoznam skratiek

• AAS        atómová absorpčná spektrometria
• AED        atómová emisná detekcia
• AFS        atómová fluorescenčná spektrometria
• ET        elektrotermická
• FAAS        plameňová atómová absorpčná spektrometria
• GC        plynová chromatografia
• HFBA        heptafluorobutánová kyselina
• HG        hydridová generácia
• HPLC        vysokoúčinná kvapalinová chromatografia
• ICP        iónovo-viazaná plazma
• LC        kvapalinová chromatografia
• MS        hmotnostná spektrometria
• MW        mikrovlnný
• N2MIP    dusík-mikrovlnne indikovaná plazma
• RP        obrátené fázy
• TFA        trifluorooctová kyselina
• UV        ultrafialový

LITERATÚRA

1.    CHÉRY, C. C., DUMONT, E., CORNELIS, R., MOENS, L.: Detection and quantification of selenium in proteins by means of gel electrophoresis and electrothermal vaporization ICP-MS. Fresenius‘ J. Anal. Chem., 371, 2001, s. 775 – 781.
2.    PYRZYNSKA, K.: Selenium speciation in enriched vegetables. Food Chem., 114, 2009, s. 1183 – 1191.
3.    EL-Bayoumy, K., Rao, C.V., Reddy, S.B.: Multiorgan sensitivity to anticarcinogenessis by the organoselenium 1,4-phenylenebis (methylene) selenocyanate. Nutr. Cancer, 40, 2001, č. 1, s. 18 – 27.
4.    MAINZ, J., MADSEN, B.F.: Selen – nezbytná složka výživy pro vaše zdraví. Schweitzer, Larsen og Knudsen, Forlaget Ny Videnskab, 2000, s. 32.
5.    Clark, l.c., Turnball, b.w., Slate, e.h., Chalker, d.k., Chow, j., Davis, l.s. et al.: Effects of selenium supplementation for cancer prevention in patients with carcinoma of the skin. A randomized controlled trial. Nutritional Prevention ofCancer Study Group. J. Am. Med. Ass., 276 , 1996,s. 1957 – 1963.
6.    http://www.vup.sk/index.php?start&mainID=3&navID=42 (august 2010)
7.    HAMMEL, C., KYRIAKOPOULOS, A., BEHNE, D., GAWLIK, D., BRATTER, P.: Protein-bound selenium in the seeds of coco de mono (Lecythis ollaria). J. Trace Elem. Med. Biol., 276, 1996, s. 96 – 102.
8.    BIRD, S.M., GE, H., UDEN, P.C., TYSON, J. F., BLOCK, E.: .J Chromatogr. A, 789, 1997, s. 349 – 359.
9.    AMAOKO, P.O., UDEN, P.C., TYSON, J.F.: Speciation of selenium dietary supplements; formation of S-(methyl­seleno)cysteine and other selenium compounds. Anal. Chim. Acta, 652, 2009, s. 315 – 323.
10.    KORHOLA, M., VAINIO, A., EDELMANN, K.: Selenium yeast. Ann. Clin. Res., 18, 1986, s. 65 – 68.
11.    DUMONT, E., DE CREMER, K., VAN HULLE, M., CHÉRY, C.C., VANHAECKE, F., CORNELIS, R.: Separation and detection of Se-compounds by ion pairing liquid chromatography-microwave assisted hydride generation-atomic fluorescence spectrometry. J. Anal. At. Spectrom, 19, 2004, s. 167 – 171.
12.    KOTREBAI, M., TYSON, J.F., BLOCK, E., UDEN, P.C.: High-performance liquid chromatography of selenium compounds utilizing perfluorinated carboxylic acid ion-pairing agents and inductively coupled plasma and electrospray ionization mass spectrometric detection.J. Chromatog.r A, 866, 2000, s. 51 – 63.
13.    KAHAKACHCHI, CH., BOAKYE, H.T., UDEN, P.C., TYSON J.F.: Chromatographic speciation of anionic and natural selenium compounds in SE- accumulatingBrassica juncea (Indian mustard) and in selenized yeast. J. Chromatogr. A, 1054, 2004, s. 303 – 312.
14.    ENCINAR, J.R., SLIWKA-KASZYNSKA, M., POLATAJKO, A., VACCHINA, V., SZPUNAR, J.: Methodological advances for selenium speciation analysis in yeast. Anal. Chim. Acta, 500, 2003, s. 171 – 183.
15.    LIANG, L., MO, S., ZHANG, P., CAI, Y., MOU, S., JIANG, G., WEN, M.: Selenium speciation by high-performance anion-exchange chromatography – post-column UV irradiation coupled with atomic fluorescence spectro­metry. J. Chromatogr. A, 1118, 2006, s. 139 – 143.
16.    FAR, J., PREUD‘HOMME, H., LOBINSKI, R.: Detection and identification of hydrophilic selenium compounds in selenium-rich yeast by size exclusion–microbore normal-phase HPLC with the on-line ICP–MS and electrospray Q-TOF-MS detection. Anal. Chim. Acta, 657, 2010,s. 175 – 190.
17.    CHASSAIGNE, H., CHÉRY, C.C., BORDIN, G., RODRIGUEZ, A.R.: Development of new analytical methods for selenium speciation in selenium-enriched yeast material. J. Chromatogr. A, 976, 2002, s. 409 – 422.
18.    YANG, L., STUGERON, R.E., MCSHEEHY, S., MESTER, Z.: Comparison of extraction methods for quantitation of methionine and selenomethionine in yeast by species specific isotope dilution gas chromatography–mass spectrometry. J. Chromatogr. A., 1055, 2004,s. 177 – 184.
19.    Wróbel, K., Wróbel, K., Kannamkumarath, S.S., Caruso, J.A., Wysocka, I.A., Bulska, E., SWIATEK, J., WIERZBICKA, M.: HPLC-ICP-MS speciation of selenium in enriched onion leaves- a potential dietary source of Se-methylselenocysteine. Food Chem., 86, 2004, s. 617 – 623.
20.    BIERLA, K., SZPURNA, J., LOBINSKI, R.: Specific determination of selenoaminoacids in whole milk by 2 D size-exclusion-ion-paring reversed phase high-performance liquid chromatography-inductively coupled plasma mass spectrometry (HPLC-ICP MS). Anal. Chim. Acta, 624, 2008, s. 195 – 202.
21.    CHEN, H., GAO, Y., LI X., HOU, X., LV, Y.: A novel HPLC-UV/nano-TiO2-chemiluminescence system for the determination of selenocystine and selenomethionine.J. Chromatogr. B, 870, 2008, s. 216 – 221.
22.    MAZEJ, D., OSVALD, J., STIBILJ, V.: Selenium species in leaves in leaves of chicory, dandelion lamb’s lettuce and parsley. Food Chem., 107, 2008, s. 75 – 83.
23.    CANKUR, O., YATHAVAKOLLA, S.K.V., CARUSO, J.A.: Selenium speciation in dill (Anethum graveolens L.)by ion paring reversed phase and cation exchangeHPLC with ICP-MS detection. Talanta, 70, 2006,s. 784 – 790.
24.    MAZEJ, D., FALNOGA, I., VEBER, M., STIBILJ, V.: Determination of selenium species in plant leaves by HPLC-UV-HG-AFS. Talanta, 68, 2006, s. 558 – 568.
25.    GERGELY, V., KUBACHKA, K.M., MOUNICOU, S.: Selenium speciation in Agaricus bisporus and Lentinula edodes mushroom proteins using multi-dimensional chromatography coupled to inductively coupled plasma mass spectrometry. J. Chromatogr. A, 1101, 2006,s. 94 – 102.
26.    CHATTERJEE, A., SHIBATA, Y., TAO, H., TANAKA, A., MORITA, M.: High-performance liquid chromatography-ultrasonic nebulizer high-power nitrogen microwave-induced plasma mass spectrometry, real-time on-line coupling for selenium speciation analysis. J. Chromatogr. A, 1042, 2004, s. 99 – 106.
27.    AUGER, J., YANG, W., ARNAULT, I., PANNIER, F., POTIN-GAUTIER, M.: High-performance liquid chromatographic-inductively coupled plasma mass spectrometric evidence for Se-„alliins“ in garlic and onion grown in Se-rich soil. J. Chromatogr. A, 1032, 2004, s. 103 –107.
28.    CHATTERJEE, A., SHIBATA, Y., MORITA, M.: Determination of selenomethionine by high performance liquid chromatography-direct hydride generation-atomic absorption spectrometry. Microchem. J., 69, 2001,s. 179 – 187.
29.    IPOLYI, I., STEFÁNKA, Z., FODOR, P.: Speciation of Se(IV) and the selonoamino acids by high-performance liquid chromatography-direct hydride generation-atomic fluorescence spectrometry. Anal. Chim. Acta, 435, 2001,s. 367 – 375.
30.    STADLOBER, M., SAGER, M., IRGOLIC, K.J.: Effects of selenate supplemented fertilisation of the selenium level of cereals-identification and quantification of selenium compounds by HPLC-ICP-MS. Food Chem., 73, 2001,s. 357 – 366.
31.    LI, F., GOESSLER, W., IRGOLIC, K.J.: Determination of trimethylselenonium iodide, selenomethionine, selenious acid, and selenic acid using high-performance liquid chromatography with on-line detection by inductively coupled plasma mass spectrometry of flame atomic absorption spectrometry. J. Chromatogr. A, 830, 1999,s. 337 – 344.
32.    SHIOBARA, Y., YOSHIDA, T., SUZUKI, K.T.: Effects of dietary selenium species on Se concentrations in hair, blood, and urine. Toxicol. Appl. Pharmcol., 152, 1998,s. 309 – 314.
33.    YATHAVAKILLA, S.V.K., SHAH, M., MOUNICOU, S., CARUSO, J.A.: Speciation of cationic seleniumcompounds in Brassica Juncea leaves by strong cation-exchange chromatography with inductively coupledplasma mass spectrometry. J.Chromatog.r A, 1100, 2005,s. 153 – 157.
34.    KÁPOLNA, E., SHAH, M., CARUSO, J., FODOR, P.: Selenium speciation studies in Se-enriched chives (Allium schoenoprasum) by HPLC-ICP-MS. Food Chem., 101, 2007, s. 1398 – 1406.
35.    MONTES- BAYÓN, M., MOLET, M.J.D., GONZÁLES, E.B., SANZ-MEDEL, A.: Evaluation of different sample extraction strategies for selenium determination inselenium-enriched plant (Allium sativum and Brassica juncea) and Se speciation in HPLC-ICP-MS. Talanta, 68, 2006, s. 1287 – 1293.

S. Dokupilová, M. Hutta
Katedra farmaceutickej analýzy a nukleárnej farmácie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
Katedra analytickej chémie, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava

Summary

S. Dokupilová, M. Hutta

Analysis and Speciation of Selenium in Food Samples and Supplements by Methods of Liquid Chromatography

Selenium is a trace element, which has an important role in man health protection, that comes to human body through food. In the case of natural defficiency in food, it is possible to increase its itake to human body by food supplements, where it occurs in inorganicform as SeIV - selennite a SeVI – selenate, or in organic form, received from plant extracts, or selenized yeast. The increasing interest in selenized food and food supplements, leads to need for reliable and validated analytical methods for identification and quantification different selenium species. This work brings the review of publications concerning selenium speciation by liquid chromatography in the yeast, and other plant samples, and review of extraction methods from yeast samples, that are necessary according to complicated matrix, and sample pre- treatment.

Key words: selenium, speciation, liquid chromatography, supplements.

• B. Vladovičová, V. Kormanová, M. Vitková, Ž. Bezáková, M. Žabka, K. Púchla, J. Škodová
• Kollicoat® SR pri formulácii násobnej liekovej formy s obsahom veľmi dobre rozpustného liečiva - Štúdium vplyvu vybraných formulačných parametrov
• Farm Obz, 79, 2010, 9, s.247-252

Formulácia liekových foriem s riadeným uvoľňovaním je v prípade dobre rozpustných liečiv problematická, pretože hneď na začiatku liberačného profilu sa liečivo uvoľňuje rýchlo, čo znižuje, alebo dokonca úplne ruší efekt riadeného uvoľňovania. Riešením je voľba vhodného spôsobu retardácie, ktorý zabezpečí rovnomerné uvoľňovanie liečiva a udržanie hladiny liečiva v krvi v programovanom čase v oblasti terapeutickej koncentrácie. Cieľom tejto experimentálnej práce bolo pripraviť násobnú liekovú formu s obsahom dobre rozpustného liečiva tramadoliumchloridu s modifikovaným uvoľňovaním riadeným počas 24 hodín membránou hydrofóbneho polyméru Kollicoatu SR 30 D. Rýchlosť uvoľňovania liečiva z obalených peliet sa sledovala v závislosti od množstva polyméru a prítomnosti aditív, ktoré ovplyvňujú permeabilitu filmu. Disolučné profily liečiva potvrdzujú efektivitu Kollicoatu SR pri riadení liberácie liečiva, pri obsahu 20 % a 23 % sa uvoľňovanie liečiva predĺžilo na 24 hodín. Liberačný proces je nezávislý od pH a iónovej sily disolučného média. Prítomnosť predželatinovaného škrobu v peletách viedla k zrýchleniu disolúcie liečiva. Z výsledkov vyplýva, že pre disperziu Kollicoatu SR je vhodným plastifikátorom dibutylsebakát a mastenec ako antiadhezívum. Použitie hydrofilného plastifikátora trietylcitrátu viedlo k vzniku filmu s vyššou permeabilitou a rýchlejšou disolúciou liečiva na rozdiel od hydrofóbneho plastifikátora dibutylsebakátu, ktorý znižuje permeabilitu a rýchlosť disolúcie.

Kľúčové slová: Kollicoat® SR – tramadoliumchlorid – predĺžené uvoľňovanie – plastifikátor – per­meabilita filmu.

Úvod

Liekové formy typu „control release“ (CR) sú vybavené schopnosťou riadiť uvoľnenie liečiva z liekovej formy, a tým ovplyvňovať jeho biologickú dostupnosť a konečný terapeutický efekt. Základom riadeného uvoľňovania je predstava, že pri štandardizovaných podmienkach má liberácia liečiva požadovaný časový priebeh, podľa ktorého sa zabez­pečí na mieste účinku potrebný koncentračný spád. Vstup liečiva do biofázy pri tomto type liekov nezávisí od biologickej membrány, ale od riadiacej membrány lieku. Modifikovaním vlastností riadiacej membrány možno dosiahnuť žiadaný profil uvoľňovania liečiva, a tak zabezpečiť udržanie hladiny liečiva v krvi v programovanom čase v oblasti terapeutickej kon­centrácie. Schopnosť liekovej formy ovplyvniť dĺžku terapeutického účinku a prispôsobiť ho potrebám organizmu zlepšuje „patient compliance“ prostred­níctvom zjednodušeného dávkovacieho režimu, zefektívňuje liečbu, znižuje nežiaduce účinky, zvyšuje účinnosť a bezpečnosť farmakoterapie.

Potreba predĺženého uvoľňovania je aktuálna aj v prípade liečiv s relatívne krátkym biologickým polčasom, keď je problém zabezpečiť udržanie stabilnej hladiny liečiva. Jedným z takýchto liečiv je aj syntetic­ký opioid tramadoliumchlorid, analgetikum, ktoré sa aplikuje pri liečbe akútnej, ale aj strednej a silnej chronickej bolesti. V prípade veľmi dobre rozpustných liečiv, ako je tramadolhydrochlorid (>100 mg/ml pri 25 °C) je formulácia liekových foriem s riadeným uvoľňovaním problematická, pretože hneď na začiatku liberačného profilu sa liečivo uvoľňuje rýchlo, čo znižuje, alebo dokonca úplne ruší efekt riadeného uvoľňovania. Riešením je voľba vhodného spôsobu retardácie, ktorý zabezpečí rovnomerné uvoľňovanie – v tomto prípade počas 12 hodín, alebo z hľadiska terapie a aplikácie ešte výhodnejšie – počas 24 hodín.

Tramadoliumchlorid je v terapeutickej praxi vo viacerých CR liekoch s dávkovaním 2-krát, prípadne raz denne, s použitím rôznych princípov retardácie. Liekovú formu s postupným uvoľňovaním tramadoliumchloridu monolitické matricové tablety pripravili Hite a spol. (1). „Delivery“ systém je založe­ný na zabudovaní elektrolytu do hydrofilnej matrice. Jednoduchá modifikácia matricovej tablety je vhodnou alternatívou: na základe vysoľovacieho efektu ovplyvňuje napučiavanie a eróziu matrice. Prítomnosť elektrolytu vo forme ionizovateľnej soli v polymére umožňuje tvorbu difúznych kanálikov. Postupujúcou hydratáciou matrice elektrolyt a polymér konkurujú aktívnej látke pri absorpcii vlhkosti a umožnia riadené rozpúšťanie a difúziu liečiva. Prezentované systémy v závislosti od množstva použitého polyméru a elektro­lytu (uhličitan sodný) zabezpečujú retardáciu počas 12 až 24 hodín. Efektívnosť riadenia uvoľňovania tramadolhydrochloridu v prípade použitia hydrofilnej matrice (hydroxypropylmetylcelulóza HPMC) a hydro­fóbnej matrice (hydrogenovaný ricínový olej, resp. etylcelulóza) porovnávali Tiwari a spol. (2). Riadenú liberáciu dosiahli formuláciou hydrofilnej matrice s obsahom (hydroxypropylmetylcelulózy HPMC) a hydro­fóbnej matrice (hydrogenovaný ricínový olej, resp. etylcelulóza). Pre dobre rozpustné liečivo je vhodnejším hydrofóbny systém, ktorý dosiahne dvadsaťhodinovú retardáciu, kým hydrofilný systém maximálne dvanásťhodinovú. Mishra a spol. (3) štu­dovali liekovú formu tramadolhydrochloridu v podobe matrice, ktorú pripravili priamym lisovaním za použi­tia rôznych polymérov, a to HPMC, guarovej gumy (GG) a xantánovej gumy (XG), jednotlivo, alebo ich kombináciou vo vhodnom pomere. Najvýraznejší retardačný účinok dosiahli použitím HPMC s vyššou molekulovou hmotnosťou a viskozitou, ktorá v porov­naní s XG a GG viac napučiava a menej eroduje.

Jednou z formulačných možností perorálnych CR liekov je aj retardeta na báze časticového systému, ktorá modifikovaním vlastností mikročastíc umožnuje vytvoriť žiadaný liberačný profil liečiva. Liečivá trans­formované do násobných liekových foriem sa uvoľňujú postupne, predĺži sa čas pôsobenia, redukujú sa roz­diely medzi minimálnou a maximálnou plazmatickou koncentráciou, zmierňujú sa predpokladané vedľajšie účinky. Tento systém umožňuje podstatne citlivejšie a presnejšie regulovať vstup liečiva do biofázy a je vhodný na dosiahnutie predĺženého uvoľňovania aj v prípade veľmi dobre rozpustných liečiv.

Cieľom tejto experimentálnej práce bolo pripraviť násobnú liekovú formu s obsahom tramadoliumchlo­ridu s modifikovaným uvoľňovaním riadeným počas 24 hodín membránou hydrofóbneho polyméru Kollicoatu SR 30 D. Kollicoat® SR 30 D je vodná disperzia na báze polyvinylacetátu. Tvorí ju 27 % polyvinylacetátu, 0,3 % laurylsíranu sodného a 2,7 % povidonu, ktorý zabraňuje sedimentácii dispergova­ných latexových častíc polyvinylacetátu a pôsobí ako aditívum, ktoré tvorí póry ovplyvňujúce priepustnosť filmu. V prítomnosti disolučného média povidon zvyšuje zmáčavosť a penetráciu vody, rozpustený povidon zanecháva kanáliky pre difúziu liečiva cez polymérny film (4, 5). Kollicoat® SR umožňuje uvoľ­ňovanie liečiva nezávisle od pH a iónovej sily disolučného média, ktoré prebieha prevažne difúziou, a to v závislosti od hrúbky filmu, rozpustnosti a prítomnosti pomocných látok, ktoré tvoria vo filme kanáliky (6). Jeho minimálna teplota formovania filmu (MFT) je 18 °C. Nízka hodnota MFT je výhodou, pretože pri pracovnej teplote 30 – 40 °C ľahko dochá­dza ku koalescencii častíc polyméru už počas nanáša­nia. Na druhej strane dôsledok nízkej MFT sa prejaví zvýšenou adhéziou počas nanášania a skladovania, preto sa do obalovacej suspenzie pridáva mastenec alebo koloidný oxid kremičitý. Vzhľadom na nízku MFT nie je potrebná prítomnosť plastifikátorov, na­priek tomu sa pre zvýšenie plasticity inak krehkého filmu tvoreného Kollicoatom SR prídavok plastifiká­tora odporúča. Typ plastifikátora môže zároveň ovplyvniť uvoľňovanie liečiva zmenou priepustnosti filmu. Súčasťou experimentálnej práce bolo štúdium vplyvu formulačných parametrov na rýchlosť uvoľ­ňovania liečiva z peliet obalených membránou tvore­nou Kollicoatom SR (7, 8, 9). Hodnotil sa vplyv predželatinovaného škrobu v peletách, vplyv typu a množstva plastifikátora a vplyv množstva polyméru v závislosti od veľkosti peliet.

Materiál a metódy

Materiál

Pri príprave peliet sa použil tramadoliumchlorid (Zentiva) v kvalite zodpovedajúcej monografii Európ­skeho liekopisu Ph.Eur. (11a) ako liečivo, mikro­kryštalická celulóza (FMC BioPolymer) sa použila ako plnivo a predželatinovaný škrob plnil funkciu spojiva. Kollicoat® SR 30 D (BASF) sa použil ako hydrofóbny filmotvorný polymér. Súčasťou obaľovacej disperzie boli dibutylsebakát (DBS) a trietylcitrát (TEC) (Verbellus) ako zmäkčovadlá a mastenec (Luzenac val Chinose) a koloidný oxid kremičitý ako antiadhezíva zabraňu­júce adhézii filmu počas nanášania.

Príprava peliet

Pelety s obsahom liečiva sa pripravili metódou extrúzie a sferonizácie. Prachová zmes liečiva, mikrokryštalickej celulózy ako plniva a predžela­tinovaného škrobu v množstve 8 % w/w a 10 % w/w ako spojiva sa vlhčila vodou v rýchlootáčkovom miešadle (Diosna P25) za vzniku rovnorodej zmesi. Pre zvýšenie plastických vlastností zmesi sa pridalo 0,5 % w/w dibutylsebakátu. Plastická zmes sa následne pretláčala perforovanou priehradkou extrúdra (Gabler, DE-40-T) s veľkosťou otvorov 0,8 a 1,0 mm za vzniku extrudátu, ktorý sa sferonizoval (Gabler, R-250) pri otáčkach sferonizéra 850 po dobu 4 minút za vzniku sférických peliet.

Príprava obalených peliet

Príprava spočívala v následnom obaľovaní peliet suspenziou retardačného polyméru fluidnou technikou nástreku tzv. Wurster systémom (Glatt, GPCG 3.1.). Vodná disperzia Kollicoatu SR 30 D sa nanášala pri teplote vstupného vzduchu 40 °C. Rýchlosť nanášania suspenzie bola 4 – 8 g/min, tlak rozprašovacieho vzduchu 2 bary, priemer trysky 1,2 mm. Ako plastifi­kátory sa sledovali hydrofilný trietylcitrát a hydrofóbny dibutylsebakát 5 % a 15 % vzhľadom na množstvo polyméru. Vo funkcii antiadhezíva sa hodnotili koloidný oxid kremičitý a mastenec v množstve 20 % hmotnosti obaľovacej disperzie. Polymérový obal tvoril 17 %, 20 % a 23 % hmotnosti obalu peliet. Pelety sa plnili do tvrdých želatínových kapsúl.

Disolučný test

Ako disolučné prostredie sa zvolili 0,1 M a 0,001 M kyselina chlorovodíková a tlmivý fosforečnanový roztok pH 6,8 bez/s prídavkom NaCl. Použilo sa disolučné zariadenie Vankel VK 7025 firmy Varian, podľa Ph.Eur. (11b), Aparatúra 1 (košíková aparatúra), rotačná rýchlosť 150 otáčok za minútu, doba uvoľňova­nia liečiva max. 24 hodín. Vo zvolených časových intervaloch sa UV spektrofotometrom Cary 50 firmy Varian stanovilo uvoľnené množstvo trama­doliumchloridu spektrofotometricky, pri vlnovej dĺžke 270 ± 2 nm.

Výsledky a diskusia

Liberácia tramadoliumchloridu z liekovej formy

Aplikáciou membrány Kollicoatu SR na pelety obsahujúce tramadoliumchlorid sa účinok liečiva predĺžil na 24 hodín. Ako vidieť z tabuľky 1, uvoľňova­nie liečiva je nezávislé od pH disolučného média.

Vplyv množstva polyméru na liberáciu liečiva z peliet

Pre štúdium vplyvu množstva polyméru na rýchlosť liberácie liečiva sa vybral DBS ako plastifikátor v množstve 15 % a mastenec 20 % ako antiadhezívum. Obalené pelety obsahovali 17 %, 20 %, 23 % Kollicoatu SR. V experimente sa použili pelety strednej veľkosti 815 a 900 um. Ako vidieť na obrázkoch 1 a 2, pri oboch sledovaných vzorkách peliet sa zvýšením množstva polyméru znížila rýchlosť uvoľňovania liečiva, pričom pri frakcii väčších peliet je tento efekt ešte výraznejší. Hoci sa na obe sledované vzorky peliet nanieslo rovna­ké množstvo polyméru, rozdielna plocha po­vrchu peliet podmienila vznik filmu s rozdielnou hrúbkou. Rýchlosť disolúcie liečiva závisí od hrúbky naneseného filmu. Disolučný profil má sigmoidálny charakter, s narastajú­cim prírastkom filmu sa predlžuje nástup účinku.

Vplyv množstva predželatinovaného škrobu na liberáciu liečiva z peliet

Rýchlosť uvoľňovania tramadoliumchloridu z oba­lených peliet v závislosti od množstva pred­želatinovaného škrobu (8 % a 10 % ww), ktorý sa použil na prípravu pelet, sa sledovala pri peletách strednej veľkosti 815 ?m, na ktoré sa nanášal film Kollicoatu SR v množstve 23 % hmotnostného prírast­ku. Ako plastifikátor sa pre toto porovnanie použil DBS, 15 % z množstva polyméru. Grafické znázornenie porovnania liberačných profilov je na obrázku 3. Zvý­šením množstva predželatinovaného škrobu v aktív­nych peletách sa rýchlosť liberácie liečiva zrýchľuje, čo možno pripísať rozvoľňovacím vlastnostiam pred­želatinovaného škrobu, ktorý pri kontakte s kvapalinou po rozpustnení vytvára v jadre kanáliky pre prienik kvapaliny, čo má za následok rýchlejší prestup liečiva z peliet.

Vplyv typu a množstva plastifikátora na liberáciu liečiva z peliet

Pre porovnanie vplyvu rozpustnosti plastifikátora a jeho množstva na rýchlosť uvoľňovania liečiva sa použili pelety strednej veľkostnej frakcie 815 ?m, ktorých riadiacu membránu tvorilo 23 % hmotnost­ného prírastku filmu Kollicoatu SR. Vplyv typu plastifikátora na priepustnosť filmu znázorňuje obrá­zok 4. Podľa očakávania sa oba sledované parametre prejavili v liberácii liečiva. V prítomnosti hydrofilného plastifikátora TEC sa formuje polymérna membrána s vyššou permeabilitou, a tým aj rýchlejšou disolúciou liečiva na rozdiel od hydrofóbneho plastifikátora DBS, ktorý znižuje permeabilitu a rýchlosť disolúcie. Hydrofilné plastifikátory sú rozpustené v polymérnej disperzii, kým hydrofóbne plastifikátory sa musia emulgovať vo vodnej fáze polymérnej disperzie. Ako vidieť z tabuľky 2, zvýšenie obsahu plastifikátora sa v prípade oboch polymérnych filmov prejavilo spoma­lením uvoľňovania liečiva. Prítomnosť plastifikátora podmieňuje lepšiu, plynulejšiu koalescenciu kvapiek disperzie polyméru, a tým tvorbu koherentného filmu.

Vplyv antiadhezíva

Častým problémom počas nanášania polymérnych disperzií je zvýšená adhézia, ktorá sa prejaví, ak teplo­ta produktu prekročí MFT polyméru o viac ako 20 °C. Prídavkom pomocných látok možno znížiť aglomerá­ciu a lepenie obaľovaných častíc počas nástreku polymérnych filmov. Ako antiadhezíva sme sledovali koloidný oxid kremičitý a mastenec (20 %), ktoré boli súčasťou polymérnej disperzie Kollicoatu SR s prí­davkom 15 % DBS. Na pelety strednej veľkosti 815 ?m sa aplikovalo 23 % filmu. Obe hodnotené antiadhezíva znížili aglomeráciu a lepenie počas nástreku polymér­nej membrány, pričom ako vhodnejší pre aplikáciu polymérnej disperzie Kollicoatu sa ukázal mastenec. V prípade použitia mastenca sa v porovnaní s ko­loidným oxidom kremičitým liberácia liečiva spomalila (obr. 5), čo možno pripísať hydrofóbnym vlastnostiam mastenca.

Záver

Polyvinylacetát vo forme vodnej disperzie Kollicoat® SR je pre svoje vlastnosti vhodný pre dosiahnutie predĺženého uvoľňovania rozpustných aj nerozpust­ných liečiv. Použitím Kollicoatu SR ako filmotvorného polyméru tvoriaceho obal mikročastíc sa efektívne predĺžilo uvoľňovanie veľmi dobre rozpustného liečiva tramadoliumchloridu z liekovej formy na 24 hodín. Liberačný proces je nezávislý od pH a iónovej sily disolučného média. Rýchlosť uvoľňovania liečiva mož­no ovplyvniť hrúbkou filmu bez zmeny mechanizmu uvoľňovania a prítomnosťou pomocných látok, ktoré tvorbou kanálikov modifikujú stupeň porozity mem­brány a umožňujú kontinuálnu difúziu rozpusteného liečiva. Z experimentu vyplýva, že pre disperziu Kollicoatu SR je vhodným plastifikátorom DBS a maste­nec ako antiadhezívum. Riadiaca membrána Kollicoatu SR vhodne modifikuje liberáciu liečiva, ktorej profil môže zabezpečiť hladinu liečiva v krvi v požadovanom čase a terapeutickej hladine.

Literatúra

1.    HITE, M., FEDERICI, C., TURNER, S., FASSIHI, R.: Novel Design of a Self-correcting Monolithic Controlled-Release Delivery System for Tramadol. Drug Delivery Technology, 2003.
2.    TIWARI, S.B., MURTHY, T.K., PAI, M.R., METHA, P.R., CHOWDARY, P.B.: Controlled Release Formulation of Tramadol Hydrochloride Using Hydrophilic and Hydrophobic Matrix System. AAPS Pharm SciTech., 4, 2003, č. 3, article 31.
3.    MISHRA, B., BAKDE, BHARTI, V., SINGH, P.N., KUMAR, P.: Development and in-vitro evaluation of oral sustained-release formulation of tramadol hydrochloride. Acta Pharm. Sci., 48, 2006, č. 3, s. 153 – 166.
4.    Bühler, V.: Kollicoat® Grades. Functional polymers for the pharmaceutical industry. BASF, Germany. 2007, s. 101 – 154.
5.    Dashevsky, A., Wagner, K., Kolter, K., Bodmeier, R.: Physicochemical and release properties of pellets coated with Kollicoat® SR 30 D, a new aqueous polyvinyl acetate dispersion for extended release. Int. J. Pharm., 290, 2005, č. 1 – 2, s. 15 – 23.
6.    Ensslin, S., Moll, K.P., Metz, H., Otz, M., Mäder, K.: Modulating pH-independent release from coated pellets: Effect of coating composition on solubilization processes and drug release. Eur. J. Phar. Biopharm., 72, 2009, č. 1, s. 111 – 118.
7.    Ahmed, A., Dashevsky, A., Kolter, K., Bodmeier, R.: Plasticization of the aqueous dispersion Kollicoat® SR 30 D with lipophilic plasticizers. AAPS J., 9, 2007 č. S2, s. 2807.
8.    Shao, Z.J., Moralesi, L., Diaz, S., Muhammadi, N.A.: Drug release from Kollicoat SR 30D-coated nonpareils beads: Evaluation of coating level, plasticizer type, and curing conditions. AAPS Pharm. Sci. Tech., 3, 2002, č. 2, article 15.
9.    Koerber, M., Hoffart, V., Bodmeier, R., Walther, M., MacRae, R.J.: Pore-former addition and storage stability of pellets coated with Kollicoat SR 30 D. AAPS J., 10, 2008, č. S2, s. 2257.
10.    Európsky liekopis. European Pharmacopeia, 6th edition 2010 (6.7), Council of Europe, Strasbourgh, s. 3104 – 3106 (11a), s. 5091 – 5100 (11b).

B. Vladovičová, V. Kormanová, M. Vitková, Ž. Bezáková, M. Žabka, K. Púchla, J. Škodová
Zentiva, a.s., Hlohovec
Katedra galenickej farmácie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
Katedra farmaceutickej chémie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

B. Vladovičová, V. Kormanová, M. Vitková, Ž. Bezáková, M. Žabka, K. Púchla, J. Škodová

KOLLICOAT® SR FOR FORMULATION  OF MULTIPLE UNIT DOSAGE FORM CONTAINING HIGHLY SOLUBLE DRUG

EVALUATION OF CHOSEN FORMULATION AND PROCESS PARAMETERS

The formulation of modified-release dosage forms of highly soluble drugs is difficult due to fast initial dissolution of drug what can reduce or cancel prolonged release effect. The solution is the choice of suitable retardation which ensure steady drug release and drug content in therapeutic levels. The aim of our experimental work was the preparation of multiple unit dosage form containing highly soluble drug tramadol hydrochloride with 24 hours prolonged release by Kollicoat® SR hydrophobic polymeric membrane. Release rate of drug from coated pellets was evaluated depending upon polymer content and presence of additives which affect film permeability. Dissolution profiles of the drug confirm the effectiveness of Kollicoat® SR for modification of drug release, 20 % and 23 % of polymer prolonged drug release for 24 hours. Dissolution is independent on pH and ionic strength of dissolution media. Presence of pregelatined starch in active pellets increased dissolution rate. Based on the results, dibutylsebacate as plasticizer and talcum as lubricant are suitable additives for Kollicoat® SR dispersion. Hydrophilic plasticizer triethylcitrate formed film with higher permeability and drug release was higher in comparison with dibutylsebacate as hydrophobic plasticizer which decreased film permeability and drug release.
Key words: Kollicoat® SR – tramadol hydrochloride – prolonged release – plasticizer – film permeability.

• J. Čižmárik, K. Hroboňová, J. Lehotay, Ľ. Spišská
• Štúdium chemického zloženia propolisu VI
• HPLC stanovenie umbeliferónu, 4-metylumbeliferónu a skoparónu
• Farm Obz, 79, 2010, 9, s. 243-246

Na separáciu a stanovenie derivátov kumarínu a iných látok v etanolickom extrakte propolisu zo Sloven­ska sa použila HPLC metóda s C18 kolónou a on-line spektrofotometrickou a fluorescenčnou detekciou a gradientovou elúciou.

V testovaných vzorkách propolisu sa prvýkrát zistila prítomnosť kumarínov: umbeliferónu, 4-metyl­umbeliferónu a skoparónu. Koncentrácia kumarínov vo vzorkách nebola významne rozdielna v závislosti od zdroja propolisu a bola pri umbeliferóne od 0,1 do 1,2 µg.g-1, pri 4-metylumbeliferóne od 0,1 do1,7 µg.g-1 a pri skoparóne od 5,7 do 7,8 µg.g-1.

Kľúčové slová: propolis – HPLC – umbeliferón – 4-metylumbeliferón – skoparón.

V rámci systematického štúdia chemického zloženia propolisu sme na našich pracoviskách v tomto včelom produkte stanovili kyselinu 3,4-dihydroxyškoricovú (kyselina kávová) (1), kyselinu 3-hydroxy-4-metoxy­škoricovú (kyselina ferulová) (2), kyselinu dehydro­abietovú (3, 4), kyselinu p-hydroxybenzoovú, kyselinu šikimovú a kyselinu chinovú (5), kyselinu chlorogéno­vú a kyselinu rozmarínovú (6).

Sledovanie biogenézy a reaktivity týchto látok ukázalo, že v zdrojoch propolisu sa môžu nachádzať i ďalšie deriváty ich biogenézy, medzi ktoré patria i kumaríny.

V tejto časti práce sme sa preto zamerali na HPLC stanovenie niektorých kumarínov.

Zo skupiny kumarínov bol roku 1977 v propolise opísaný eskuletín a skopoletín (7) a kolektív autorov Nagy, Suchý, Uhrín, Ubík a Grančai opísal eskuletín, dafnetín a 5-metyléterchryzén (8).

Experimentálna časť

Chemikálie

Acetonitril a etanol pre gradientovú HPLC (Merck), kyselina octová pre analýzu (Merck), deriváty kuma­rínu (Sigma Aldrich).

Vzorky propolisu sa zbierali z úľa pred zimným obdobím a pred spracovaním sa uskladňovali v suchých podmienkach a v tme. Vzorky sa získali z oblasti západného a východného Slovenska z obdobia rokov 2005 – 2009.

Príprava etanolického extraktu

I. a II. etanolický extrakt (západ SR, 2004 (I), 2009 (II)): vzorka propolisu (150 g) sa extrahovala 500 ml etanolu pri laboratórnej teplote po dobu troch dní. Následne sa roztok centrifugoval (1000 g, 10 min).

III. etanolický extrakt (východ SR, 2005): vzorka propolisu (250 g) sa extrahovala 500 ml etanolu pri laboratórnej teplote po dobu troch dní. Následne sa roztok prefiltroval.

Chromatografická analýza

Na HPLC analýzu sa použil kvapalinový chro­matograf serie HP 1100 pozostávajúci z vysokotlako­vého čerpadla, dávkovacieho ventilu Rheodine, termostatu kolóny, detektora s diódovým poľom a fluorescenčného detektora.

Analýza kumarínov sa uskutočnila na chro­matografickej kolóne typu LichroSpher 100 RP-18 (250 x 4,6 mm I.D., 5 µm) spojenej s ochrannou predkolónou (30x3.9 I.D., 5 µm) toho istého typu. Mobilnou fázou bola zmes acetonitril 0,3 % kyselina octová (A) a acetonitril (B) s gradientovou elúciou (0 – 35 min 0 – 56 % B, 35 – 40 min 56 – 100 % B, 40 – 45 min 100 % B, 45 – 47 min 100 – 0 % B). Prietok mobilnej fázy bol 0.5 ml.min-1, dávkovaný objem 20 µl a teplota kolóny 22 °C.

Na detekciu sa použil spektrofotometrický detektor (pre 4-hydroxykumarín, skoparón, kumarín a ško­ricylalkohol, chromatogramy sa snímali pri vlnovej dĺžke 280 nm), pre eskulín, dafnetín, fraxetín, umbeliferón, 4-metylumbeliferón a herniarín sa chromatogramy snímali pri vlnovej dĺžke 323 nm), ktorý bol on-line spojený s fluorescenčným detektorom na detekciu eskulínu, umbeliferónu, 4-metyl-umbe­liferónu, skoparónu a herniarínu (excitačná vlnová dĺžka 320 nm a emisná vlnová dĺžka 450 nm).

Výsledky a diskusia

Kumaríny majú bohaté zastúpenie v rastlinnej ríši. Obsahom kumarínu je známa najmä „marinka“ (lipkavec marinkový), kde vzniká pri sušení. Inými zdrojmi sú komonica, mrkvovité a rutovité rastliny. Kumaríny tvoria pomerne veľkú skupinu látok s rôznymi farmakologickými účinkami a vyznačujú sa príjemnou vôňou. Pôsobia tlmivo na centrálnu nervovú sústavu, majú antipyretický a spazmolytický účinok (9). Skupina skúmaných analytov bola zvolená na základe predpokladaných rastlinných zdrojov dostup­ných na Slovensku. Chemické štruktúry študovaných kumarínov sú na obrázku 1.

Cieľom práce bolo vypracovať metódu vysokoúčin­nej kvapalinovej chromatografie na stanovenie vybra­nej skupiny obsahových látok v propolise. Prvým krokom HPLC analýzy bolo vybrať vhodné chromatografické podmienky, t. j. stacionárnu fázu, mobilnú fázu, spôsob detekcie a určiť elučné charakteristiky. Na separáciu celej skupiny látok sa testoval systém z obrátenými fázami, a to kolóny typu C18 s izokratickou alebo gradientovou elúciou mobil­nou fázou acetonitril – 0,3 % kyselina octová. Ako najvhodnejšia detekcia sa zvolila spektrofotometrická detekčná metóda, keďže skúmané látky absorbujú v UV oblasti. Na dosiahnutie vyššej citlivosti pre niektoré kumaríny sme použili fluorescenčnú detekčnú metódu. Hodnoty absorpčných maxím študovaných kumarínov sa nachádzajú v rozsahu od 220 do 335 nm. Pre skupinu látok eskulín, dafnetín, umbeliferón, 4-metylumbeliferón, herniarín sa na detekciu použila vlnová dĺžka 323 nm. Pre látky 4-hydroxykumarín, kumarín a skoparón bola citlivejšia vlnová dĺžka 280 nm. Z merania flourescenčných spektier sa zistila vhodná excitačná a emisná vlnová dĺžka pre fluores­cenčnú detekciu (?excit = 320 nm, ?em = 450 nm). Flourescenčná detekcia bola vhodná pre látky umbe­liferón, 4-metylumbeliferón, skoparón a herniarín. Elučné charakteristiky a rozlišovacie faktory študo­vaných látok použitím vhodných chromatografických a detekčných podmienok sú uvedené v tabuľke 1. Celkový čas analýzy bol 30 min.

Pre študované analyty bola odozva spektro­foto­metric­kého detektora linerná (r = 0,998) v rozsahu koncentrácií 1 – 1000 µg.ml-1 a fluorescenčného detektora (r = 0,999) v rozsahu koncentrácií 1 – 1000 ng.ml-1. Pre spektro­fotometickú detekciu sa dosiahli medze detekcie od 0,2 do 0,75 µg.ml-1 a medze stanoviteľnosti od 0,5 do 1,0 µg.ml-1. Pre fluorescenčnú detekciu sa dosiahli medze detekcie od 0,1 do 5,0 ng.ml-1 a medze stanoviteľnosti od 0,5 do 10 ng.ml-1. Hodnoty medzi detekcie (LOD) a medzi stanoviteľnosti (LOQ) sú uvedené v tabuľke 1.

Navrhnuté podmienky separácie a detekcie pre zvolenú skupinu derivátov kumarínu boli použité na analýzu vzoriek etanolického extraktu propolisu. Na detekciu bola použitá spektrofotometrická a fluo­res­cenčná detekcia v on-line spojení. Z chromatografic­kých záznamov testovaných vzoriek sa na základe porovnania retenčných faktorov, porovnania UV spektier a fluorescenčných signálov ukazuje, že v testovaných vzorkách sa nachádza umbeliferón, 4-metylumbeliferón a skoparón. Koncentrácie týchto látok sa zistili metódou kalibračnej krivky a sú uvede­né v tabuľke 2. Zo zistených výsledkov vyplýva, že koncentrácia skoparínu sa výrazne nemení v závislosti od lokality zberu. Vo vzorke propolisu z východného Slovenska koncentrácia umbeliferónu bola nižšia v porovnaní s koncentráciou vo vzorkách zo západ­ného Slovenska. Koncentrácia 4-metylumbeliferónu v propolise z východného Slovenska bola pod medzou detekcie. Na obrázku 2 a 3 sú uvedené chromatografic­ké záznamy zmesi referenčných látok a extraktu vzoriek propolisu získané použitím spektro­foto­metric­kej a fluorescenčnej detekcie.

Táto práca vznikla za podpory grantu č. 1/0058/08 Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied.

Literatúra

1.     Čižmárik, J., Matel, I.: Examination of the chemical composition of propolis I. Isolation and identification of the 3,4-dihydroxycinnamic acid (caffeic acid) from propolis. Experientia, 26, 1970, s. 713.
2.    Čižmárik, J., Matel, I.: Examination of the chemical composition of propolis II. Isolation and identification of 4-hydroxy-3-methoxycinnamic acid (ferulic acid) from propolis. J. Apic. Res., 12 (1), 1973, s. 52 – 54 .
3.     Čižmárik, J., HROBOŇOVÁ, K., LEHOTAY, J.: Examination of the chemical composition of propolis III. Identification of dehydroabietic acid and abietic acid in propolis. Sci. Pharm. Suppl., 1/74, 2006, s. 42.
4.     HROBOŇOVÁ, K., LEHOTAY, J., Čižmárik, J., SKAČÁNI, I.: HPLC determination and MS identification of dehydroabietic and abietic acid in propolis. J. Liq. Chromatogr. Rel. Technol., 28, 2005, s. 1725 – 1735.
5.     Čižmárik, J., HROBOŇOVÁ, K., LEHOTAY, J., ŠIMKOVÁ, D.: Štúdium chemického zloženia propolisu IV. Analýza vodného extraktu propolisu. Farm. Obzor, 75, 2006, s. 284 – 288.
6.     Čižmárik, J., HROBOŇOVÁ, K., LEHOTAY, J.: Examination of the chemical composition of propolis V. HPLC analýza organických kyselín. Farm. Obzor, 75, 2006, s. 289 – 292.
7.     TICHONOV, A.I., DRANÍK, I.L., LITVINENKO, V.I.: Components of a water-soluble polyphenol preparation from propolis. J. Chim. Prirod. Soedin., 13, 1977, s. 416 – 417.
8.     NAGY, M., SUCHÝ, V., UHRÍN, D., UBIK, K., BUDEŠINSKÝ, M., GRANČAI, D.: Constituents of propolis of Czechoslovak origin, V. Chem. Papers, 1988, 42 (5), s. 691 – 696.
9.     KRESÁNEK, J., ml., KRESÁNEK, J., st.: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin: Osveta, 2008, s. 25.

J. ČIŽMÁRIK, K. HROBOŇOVÁ, J. LEHOTAY, Ľ. SPIŠSKÁ
Katedra farmaceutickej chémie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
Ústav analytickej chémie, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU

SUMMARY

J. Čižmárik, K. Hroboňová, J. Lehotay, Ľ. Spišská

DETERMINATION OF THE CHEMICAL COMPOSITION OF PROPOLIS VI.HPLC DETERINATION OF UMBELIPHERON, 4-METHYLUMBELIPHERON AND SCOPARON

In the present study, HPLC methods on C18 column with on-line spectrophotometric and fluorimetric detection and gradient elution was used for separation and determination coumarins and other compounds in ethanol extracts of propolis samples from Slovakia.  On the base of HPLC analysis the umbelipheron, 4-methylumbelipheron and scoparon were identified in tested samples of propolis. The content of coumarin in samples was not significant depending on the source of propolis. The content of umbelipheron varied from 0,1 to 1,2 µg.g-1, 4-methylumbelipheron from 0,1 to 1,7 µg.g-1and scoparon from 5,7 to 7,8 µg.g-1.
Key words: propolis – HPLC – umbelipheron – 4-umbelipheron – scoparon.