28. 5. 2010, Bratislava
Prínos komunikačných schopností klinického farmaceuta pre účinnú a bezpečnú liečbu
PREDNÁŠKY
Lyzozómové choroby v praxi
A. Hlavatá
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Bratislava
Úvod: Lyzozómové choroby (LSD) patria do skupiny dedičných metabolických chorôb, pri ktorých väčšinou chýbanie intralyzozómového enzýmu vedie k poruche degradácie biopolymérov, a tým k ich ukladaniu v rozličných tkanivách organizmu. Dnes je známych akmer 50 LSD, ktoré sú presne definované.
Cieľom našej práce je informovať o klinických skúsenostiach na 2. detskej klinike LF UK a DFNsP v Bratislave s liečbou 19 pacientov s LSD.
Výsledky: Šesť pacientov je s liečiteľnými typmi mukopolysacharidóz (MPS). Z tohto počtu sú 4 pacienti s MPS typ 1 – morbus Hurler/Scheie dve pacientky a dvaja pacienti s morbus Scheie. Jeden pacient s MPS typ II – morbus Hunter a jeden pacient s MPS VI – morbus Maroteaux–Lamy. Deťom sa podáva v týždňových intervaloch intravenózna infúzna enzýmová substitučná terapia (ERT), ktorou sa priamo hradí chýbajúci enzým, špecifický podľa typu MPS. Efekt liečby je pravidelne monitorovaný laboratórnymi parametrami a klinickými testami. Typickým biomarkerom pre túto skupinu chorôb je hodnota vylučovaných glykozaminoglykánov v moči a ich elektroforetická detekcia.
Pre morbus Gaucher je na našom pracovisku liečených osem pacientov. Väčšina týchto pacientov bola diagnostikovaná, a tým sa aj začalo s ich liečbou až v dospelom veku. Kým u detských pacientov sa indikuje jedine ERT, u dospelých je okrem ERT možná i substrát-redukujúca liečba (SRT). Na objektívne hodnotenie efektivity terapie sa okrem laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení využíva aj monitorovanie špecifického biomarkera – aktivity chitotriozidázy.
Dvom pacientom s Fabryho chorobou sa v 14-dňových intervaloch podáva intravenózna infúzia ERT. Jej efekt je monitorovaný vyšetreniami, ktoré hodnotia najmä obličkové funkcie a zmeny v kardiovaskulárnom systéme.
ERT sa podávala aj dvom pacientom s morbus Pompe (PD). U prvého pacienta s infantilnou formou ochorenia sa liečba začala až po dovŕšení 1. roku života. Vzhľadom na komplikácie, ktoré túto fulminantne prebiehajúcu formu PD sprevádzali, žiaľ terapia už nebola úspešná. Naopak u pacientky s adultnou formou PD má priaznivý efekt. Obaja pacienti boli zachytení skríningom, ktorý je realizovaný na Slovensku od roku 2009 pod záštitou
2. DK LF UK a DFNsP a je cielený na diagnostiku pacientov s FD a PD.
Pri morbus Niemann–Pick typ C nie je deficitný enzým, ale defekt je v cholesterolovom transporte. Dochádza k akumulácii neesterifikovaného cholesterolu a glykosfingolipidov v endozómovom a lyzozómovom systéme. V klinickom prejave je dominantné najmä postihnutie mozgu. Jednej pacientke s touto chorobou sa podáva SRT. Ide o malú molekulu iminocukru, ktorá reverzibilnou inhibíciou glykolipidovej syntézy redukuje tvorbu patologického substrátu. Cieľom takejto terapie je dosiahnuť rovnováhu medzi syntézou glykosfingolipidu a jeho degradáciou. Výhodou malej molekuly je, že preniká i cez hematoencefalickú bariéru.
Záver: Výsledky nášho klinického sledovania potvrdzujú, že efekt nasadenej terapie pri LSD jednoznačne závisí od veku pacienta, v ktorom sa liečba začne. Okrem štádia ochorenia, v ktorom sa s liečbou začne, úspech terapie výrazne závisí aj od spolupráce s rodinou a ďalšími klinickými odbormi, ktorá zabezpečujú ďalšiu symptomatickú terapiu. Úlohou budúcich desaťročí bude overiť dlhodobý terapeutický efekt či už enzýmovej substitučnej alebo substrát-redukujúcej liečby.
Prevencia interakcií syntetických liečiv s liečivými rastlinami a potravinami – súčasť komunikácie lekárnika s pacientom
S. Czigle, J. Tóth
Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta, Katedra farmakognózie a botaniky
Fytoterapia je chemoterapia zmesou látok. Sekundárne metabolity rastlín majú rovnaký potenciál stať sa plnohodnotnými liekmi, či inšpirovať ďalší farmaceutický výskum ako syntetické molekuly. Nemožno však zabúdať ani na to, že sú aj nositeľmi podobného terapeutického rizika. Nezanedbateľnú fyziologickú funkciu majú aj sekundárne metabolity rastlín, ktoré sú súčasťou bežnej pestrej stravy.
Obsahové látky rodu Citrus L. interagujú so syntetickými liečivami najmä na farmakokinetickej úrovni (naringenín a bergamotín sú inhibítormi CYP3A4). Ďalšie rizikové látky sa nachádzajú najmä v oplodí plodov rastlín rodu Citrus L. (adrenergické fenyletylamíny).
Prípravky obsahujúce extrakt z Ginkgo biloba L. sú bezpečné fytofarmaká (pri poruchách centrálneho a periférneho prekrvenia), ak sa neprekračuje stanovená denná dávka. Farmakokinetické interakcie sa objavujú najčastejšie na úrovni cytochrómu P450, lebo obsahové látky extrakty EGb 761 sú silnými inhibítormi CYP2C9 a ďalších izoenzýmov. Významné sú aj interakcie s P?glykoproteínom.
Hypericum perforatum L. sa používa vnútorne pri psychogénnych poruchách, v stavoch úzkosti a depresie, poruchách spánku. Jeho obsahové látky sú induktorom izoenzýmov cytochrómu P450 a inhibítorom Pgp. Farmakodynamické interakcie vychádzajú z mechanizmu účinku extraktov ľubovníka, predovšetkým so syntetickými antidepresívami.
Použitie extraktov z Glycyrrhiza glabra L. ako prírodného sladidla je veľmi rozšírené, obsahové látky sú inhibítormi izoenzýmov cytochrómu P450. Pri dlhodobom užívaní sa môže prejaviť mineralokortikoidný účinok.
Lieky sa nemajú zapíjať ovocnými šťavami, ale najmä čistou vodou. Liečivé rastliny nie je vhodné kombinovať s liečivami, ktoré sú substrátmi jednotlivých izoenzýmov cytochrómu P450. Často je potrebné vysadiť fytofarmakum.
Atypický priebeh intoxikácie olovom – kazuistika
I. Bátora, I. Páv
1Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK, Bratislava
2Gastroenterologická klinika SZU, Bratislava
Intermitentné akútne bolesti brucha spojené s výrazným meteorizmom bez jasnej klinickej príčiny môžu viesť klinika k suponovaniu akútnej brušnej príhody s následnou operáciou.
32-ročný podnikateľ s oceľovými rúrami, s negatívnou osobnou a rodinnou anamnézou bol preložený z chirurgického oddelenia, kam bol prijatý pre akútne bolesti brucha a kde mu bola vykonaná laparoskopicky apendektómia bez zistenia príčiny bolestí brucha, na Gastroenterologickú kliniku. Pri CT-vyšetrení brucha sa zistila len distenzia kľučiek tenkého a hrubého čreva. V laboratórnom náleze bola prítomná mikrocytová anémia ľahkého stupňa, ľahko zvýšené hodnoty celkového a konjugovaného bilirubínu, AST, ALT, GMT a ALP. Vykonanými vyšetreniami (sonografické vyšetrenie brucha, gastroskopické a pankolonoskopické vyšetrenie, enteroklýza, NMRCP) sa nezistila príčina ťažkostí. Pre opakované záchvatové bolesti brucha sa vyslovilo podozrenie na porfýriu. Pri prítomnosti bazofilného bodkovania erytrocytov a výrazne zvýšenej koncentrácii deltaaminolevulovej kyseliny, porfyrínov v moči a neskôr aj olova v krvi po konzultácii s pracovným lekárom bol pacient preložený na Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie s diagnózou intoxikácie olovom neznámej etiológie.
Záver: Autori opisujú akútnu intoxikáciu olovom neznámej etiológie s dominanciou klinických prejavov akútneho brucha, čo viedlo až k neindikovanej chirurgickej intervencii. Pri liečbe chelátom došlo k rýchlej úprave stavu.
Manažment akútneho poleptania tráviaceho traktu
K. Plachá, S. Plačková, B. Cagáňová, Z. Ficeková, S. Lübkeová
Národné toxikologické informačné centrum (NTIC), KPLaT, FNsP, Bratislava
S narastajúcim množstvom čistiacich prípravkov v domácnosti narastajú aj prípady poleptania tráviaceho traktu. V NTIC sú odborné konzília týkajúce sa perorálneho požitia leptavých látok na každodennom poriadku. Za účelom dosiahnutia hygienickej čistoty a bieliaceho účinku sa do prípravkov pridávajú potenciálne leptavé látky. Obzvlášť nebezpečné je požitie leptavej látky u detí. Pre deti sú obaly veľmi lákavé, často s obrázkom a vôňou ovocia.
Leptavé prípravky obsahujú látky na báze zásad (pH >11), ktoré spôsobujú kolikvačné nekrózy a na báze kyselín (pH <2) spôsobujúce koagulačné nekrózy. Ďalej koncentrovaný hypermangán, peroxid vodíka („aktívny kyslík“, >10 %), čističe používané v domácnosti (15 – 20% chlórnan sodný, „aktívky chlór“), kvartérne amóniové soli (>7,5 %) a leptavé sú aj herbicídy (glyfosát, paraquát).
Pre správny postup pri poleptaní tráviaceho traktu je dôležité získať čo najviac informácií ako o samotnom výrobku (presný, celý názov prípravku, zloženie prípravku, na čo je prípravok určený, aké množstvo a koncentrácia boli požité), tak o pacientovi (vek, zdravotný stav, príznaky, úmysel požitia a aké opatrenia sa už urobili). V rámci prvej pomoci je dôležitejšie „čo nerobiť“ ako „čo robiť“. Nevyvolávať vracanie, neneutralizovať, nepodávať aktívne uhlie. Odstrániť zvyšný materiál z ústnej dutiny, vypláchnuť vodou, okamžité riedenie malým množstvom tekutiny (dospelí 250 ml, deti 125 ml). K lekárovi zobrať obal prípravku, etiketu, prípadne zvyšok roztoku v neoriginálnom obale. Klasifikácia závažnosti poleptania má zásadný význam pre liečebnú stratégiu, preto je pri leptavých látkach vhodné endoskopické vyšetrenie a následná farmakoterapia sa indikuje podľa nálezu (podľa stupňa poleptania sliznice).
Je dôležité neustále informovať odbornú aj laickú verejnosť o správnom manažmente požitia leptavej látky. Vhodným postupom pri poleptaní tráviaceho traktu sa dajú minimalizovať zdravotné následky a v súvislosti s tým aj nemalé ekonomické náklady na liečbu.
Prínos komunikácie dorastového lekára a pacienta pri liečbe sexuálne prenosných chorôb
J. Kresánek?, K. Furková?
?Subkatedra dorastového lekárstva FZŠŠ SZU, Bratislava
?Katedra pediatrie FZŠŠ SZU, Bratislava
Sexuálna aktivita mladistvých, najmä predčasná, prináša so sebou zvýšené riziká neželanej tehotnosti alebo sexuálne prenosného ochorenia. Pri väčšine ochorení existujú aj iné spôsoby ich šírenia, ktoré nemusia súvisieť s pohlavným stykom (transplacentárne, infikovanou krvou, používaním nesterilných injekčných ihiel a striekačiek u abúzerov drog a pod.) Skoré sexuálne aktivity sú väčšinou príležitostné a nechránené – bez použitia prezervatívu, resp. inej ochrany, čo podstatne zvyšuje riziko získania sexuálne prenosných chorôb. Najvyšší výskyt je u 20- až 24-ročných ľudí, po nich nasleduje skupina 15- až 19-ročných.
Sexuálne prenosné choroby (STD – sexually transmitted diseae) môžeme rozdeliť na „klasické“, kde dominuje pohlavný prenos, a ostatné.
Poučenie pacientky – mala by byť poučená o povahe infekcií, o dôležitosti absolvovania celého liečebného programu, o potrebe používania prezervatívu počas liečby, resp. pohlavnej zdržanlivosti.
Antibiotická liečba – mala by sa začať už pri prvom kontakte s pacientkou s STD.
Informovanie partnera a jeho liečba – kontaktovanie sexuálnych partnerov, presvedčiť ich o nevyhnutnosti návštevy lekára a ich liečba – okamžitá a efektívna.
Poradenstvo malo by byť zamerané na prevenciu STD v budúcnosti.
Poučenie pacientky a prípadné ďalšie konzultácie by mali obsahovať:
– vysvetlenie o potrebe spolupráce,
– vysvetlenie povahy infekcie,
– dôležitosť informovanosti partnera a jeho liečbu,
– zhodnotenie rizika HIV.
Výsledkom tohto poučenia by mala byť dôkladná informovanosť pacientky a s tým súvisiaca minimalizácia ďalšieho prenosu ochorenia.
Bezpečnosť antibiotickej liečby
M. Göbőová
Oddelenie klinickej farmácie, Fakultná nemocnica Nitra
Cieľom antibiotickej politiky je účinné a bezpečné používanie antimikrobiálnych liekov. Účinné používanie antibiotík zahŕňa správnu voľbu antibiotika na základe kultivačných výsledkov alebo empirickú voľbu na základe predpokladaného infekčného agensu a prieniku do tkanív. Aby bola liečba účinná, je dôležité zvoliť optimálnu dávku, dĺžku liečby a liekovú formu. Bezpečné používanie antiinfekčnej liečby zahŕňa manažment interakcií, monitorovanie NÚL, použitie antibiotika počas gravidity a dojčenia.
Klinický farmaceut má nezastupiteľnú úlohu v antibiotickej politike. Na klinických pracoviskách je členom komisií pre antiinfekčnú liečbu, zúčastňuje sa na konziliárnej činnosti v oblasti antiinfekčnej liečby, eviduje a kontroluje používanie viazaných antibiotík, interpretuje výsledky monitorovania hladín antibiotík, určuje dávkové režimy, hodnotí interakcie antibiotík s inými liečivami a bezpečnosť použitia antiinfekčnej liečby v gravidite a počas dojčenia. V lekárni klinickí farmaceuti podávajú odbornú informáciu o bezpečnom užívaní antibiotík pri komunikácii s pacientom.
Medzi antibiotiká s vysokým interakčným potenciálom patria makrolidy, chinolóny, TTC a sulfónamidy. Počas gravidity a dojčenia sa za bezpečné považuje použitie penicilínov a cefalosporínov. Medzi antibiotiká s výskytom nežiaducich účinkov patria aminoglykozidy, ak ich dávkové režimy nie sú individuálne určené pre každého pacienta. Najväčší alergický potenciál majú penicilíny. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky pri všetkých antibiotikách patria nežiaduce účinky gastrointestinálneho traktu. Určenie optimálnej dávky pre individuálneho pacienta vychádza z jeho farmakokinetickývch parametrov, z určených hladín, interakcií a liekovej formy.
Získať dôležité informácie a následne optimalizovať antibiotickú liečbu by nebolo možné bez komunikácie medzi klinickým farmaceutom, lekárom, lekárnikom a pacientom.
Portfólio firmy Valeant Slovakia
M. Kočišová
Valeant Slovakia, s.r.o
Valeant Pharmaceuticals je nadnárodná americká farmaceutická spoločnosť s pôsobnosťou najmä v Severnej a Južnej Amerike, v Austrálii, ako aj v Európe. Vedenie sídli v Aliso Viejo, Kalifornia, USA. V Európe svoje aktivity riadi zo sídla v Rzeszowe v Poľsku. Valeant Pharmaceuticals vznikla roku 2003 reštrukturalizáciou a premenovaním spoločnosti ICN založenej roku 1960. Na Slovensku spoločnosť pôsobí od roku 1998. V Európe sa Valeant profiluje ako spoločnosť orientovaná na značkové generiká, s radom prípravkou v rôznych terapeutických indikáciách. Valeant vyrába a uvádza na trh nielen generické prípravky, ale má aj vlastný výskum a vývoj zameraný na hľadanie nových molekúl, nových liekových foriem a spôsobov aplikácie liečiv. Kľúčové molekuly v pipeline výskumu a vývoja Valeantu vo fáze klinických štúdií sú:
• retigabín – látka určená na liečbu epilepsie a bolesti,
• taribavirín – látka určená na liečbu chronickej hepatitídy C,
• dermatologické prípravky na liečbu rosacei, akné, lokálne antimykotiká,
• nová molekula, ktorá je v súčasnosti len vo fáze vývoja, určená na liečbu HIV.
Aktuálne portfólio spoločnosti Valeant Slovakia zahŕňa prípravky, ktorých preskripcia sa viaže na lekársky predpis a prípravky určené na voľný predaj priamo pacientom v lekárni. Hlavné terapeutické oblasti portfólia sú: neurológia, psychiatria, interná medicína, urológia. V Slovenskej republike sa v terapeutickej praxi používajú prípravky zo skupín:
• antihypertenzíva bisoprolol – Bisocard, amlodipín – Recotens,
• antiagregancia tiklopidín – Aclotin, klopidogrel – Tuxedon,
• atypické antipsychotiká kvetiapín – Equeta, risperidón – Risepro,
• anxiolytikum buspirón – Anxiron,
• antidepresívum venlafaxín – Depant prolong,
• liek na terapiu Alzheimerovej demencie donepezil – Calofra,
• antiepileptikum topiramát – Erravia
• liečba benígnej hyperplázie prostaty finasterid – Finanorm,
• liečba karcinómu prostaty bikalutamid – Glanuta,
• liečba karcinómu prsníka anastrozol – Asnea, letrozol – Brenea.
Neoddeliteľnou súčasťou portfólia spoločnosti sú parenterálne liekové formy Hydrocortison, Thiopental, Succinylcholinjodid, Ancotil a Chloramphenicol. Voľnopredajné prípravky – Dobexil H, Fenolax, Carbo Medicinalis, Emoxen. Roku 2010 sa porfólio rozširuje o irinotekán, gemcitabín. Valeant sa zameriava na objavovanie a poskytovanie nových liečebných postupov pre zlepšenie zdravia pacientov. V USA je spoločnosť Valeant známa ako významný sponzor najrôznejších pacientskych organizácií aj edukačných programov pre lekárov, farmaceutov a iných pracovníkov v zdravotníctve. Venuje veľkú pozornosť a značné prostriedky na rozvoj programov a projektov, ktoré zvyšujú informovanosť a spoluprácu pacientov s lekármi a zdravotníckymi pracovníkmi. Dbá na dostupnosť svojich prípravkov. Má program určený na pomoc pacientom, ktorí nie sú poistení a sú pod stanovenou hranicou chudoby, umožňuje im získať ich prípravky bezplatne. Dá sa očakávať, že niektoré z týchto aktivít budú realizované aj v Európe. Minulosť, rovnako ako prítomnosť a budúcnosť spoločnosti Valeant Pharmaceuticals je spojená s dostupnými modernými liekmi určenými pre efektívnu prax lekárov a pre zdravie pacientov.
Analýza informovanosti pacientov o užívaných liekoch v Slovenskej republike so zámerom zvýšiť ich adherenciu k terapii.
M. Palágyi, M. Kuželová
Katedra farmakológie a toxikológie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
Pacienti musia správne posúdiť mieru rizika terapie na základe údajov o nežiaducich účinkoch liekov (NÚL) uvedených v písomnej informácii pre používateľov lieku (PIL), aby sa zvýšila ich adherencia k terapii. Cieľom práce bolo monitorovať a analyzovať vnímanie údajov o NÚL v PIL v Slovenskej republike (SR). 932 dotazníkov získaných od pacientov navštevujúcich verejné lekárne a pacientov združených v 35 pacientskych organizáciách (PO) v SR bolo analyzovaných vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu pacientov a členstvu v PO. Najčastejšie sa členovia PO informovali o užívaných liekoch u lekárov (44,1 %), potom využívali PIL (42,0 %), naopak nečlenovia PO používali najčastejšie PIL (36,5 %). Pacienti sa najviac zaujímali v PIL o časť, ktorá opisuje NÚL. Čím častejšie lekár poskytol informáciu pacientom o nevyhnutnosti hlásiť NÚL, tým menej často pripisovali pacienti diskomfort po užití lieku NÚL a naopak častejšie informovali lekára o diskomforte (p<0,001). Potvrdil sa negatívny vzťah medzi obavami pacientov z NÚL a adherenciou pacientov k terapii (p=0,030). Viac mužov (31,9 %) ako žien (29,1 %) odmietlo užívať liek v prípade, že bol v PIL uvedený značný počet NÚL. Najčastejšie odmietli užívať liek pacienti so základným vzdelaním a najmenej pacienti s vysokoškolským zdravotníckym vzdelaním (p = 0,002). Informácie o NÚL zvýšili u pacientov nášho súboru obavy z užívania liekov (p = 0,023). Až 45,5 % pacientov, ktorí sa nezaujímajú o časť NÚL pri čítaní PIL, nie sú informovaní lekárom o nevyhnutnosti hlásiť NÚL. Analýza poukázala na to, že existujú rozdiely vo vnímaní rizika užívaných liekov medzi jednotlivými skupinami pacientov z hľadiska veku, pohlavia a vzdelania pacientov. Z výsledkov práce vyplýva potreba zlepšiť v Slovenskej republike informovanosť rizikových skupín pacientov o užívaných liekoch.
Význam dostatočnej komunikácie s pacientom pre dispenzačnú starostlivosť vo verejnej lekárni – kazuistiky
Ľ. Virág1,2, M. Kuželová2
1Lekáreň Čajka, Nitra
2Katedra farmakológie a toxikológie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
Dispenzačná starostlivosť vo verejnej lekárni v sebe zahŕňa výdaj liekov a dispenzáciu (informačnú, konzultačnú a poradenskú činnosť). Pre každý liek existuje určité množstvo informácií, ktoré sa musia pacientovi podať pri jeho výdaji (predaji), tzv. dispenzačné minimum. V rámci komunikácie pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti farmaceut odovzdáva informácie, ktorých charakter, množstvo aj spôsob podania by mali reflektovať potreby daného pacienta.
Základným cieľom je poskytovanie informácií súvisiacich s farmakoterapiou, ktoré sú orientované na konkrétneho pacienta a ktoré majú zabezpečiť jeho účinnú a bezpečnú liečbu. Na význam uvedeného prístupu pre každodennú lekárenskú prax poukazujú odprezentované kazuistiky. Zaoberajú sa informáciami poskytnutými pacientom s duplicitnou terapiou, s polypragmáziou v oblasti antihypertenzívnej liečby a správneho užívania liekov v súvislosti s príjmom potravy. Poukazujú na úlohu farmaceuta v rámci prevencie nežiaducich účinkov a liekových interakcií. Zdôrazňujú aj význam aktívneho prístupu farmaceuta k riešeniu identifikovaných farmakoterapeutických problémov v záujme zlepšenia kvality života pacientov.
Vplyv komunikácie lekárnika na komplianciu pacientov pri užívaní liekov
M. Fulmeková, L. Lehocká
Univerzitná lekáreň, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
Rozhovor medzi pacientom a lekárnikom vo verejnej lekárni je jedným z posledných momentov, ktorý sa v priebehu desaťročí z lekárne nevytrácal a stále pripomína pôvodnú podstatu a poslanie lekárnického povolania.
Rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim kompliancie je samotný vzťah lekára – pacienta – lekárnika. Pričom pozitívne smerovaný vzťah má vplyv i na dodržanie liečebného režimu, a tým je miera kompliancie vyššia. Naopak negatívny vzťah má za následok, že miera non– kompliancie rastie.
V práci sme použili anonymný dotazníkový prieskum, ktorým sme získali dva súbory respondentov – súboru I zo Slovenskej republiky a súbor II z Českej republiky. Dotazník obsahoval 9 otázok, z toho 3 boli otázkami identifikačnými a 6 otázok bolo zameraných na monitorovanie úrovne spolupráce medzi lekárom – pacientom – lekárnikom, na mieru informovanosti pacientov o liekoch a dodržovanie terapeutického režimu.
Zvýšená informovanosť pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami po komunikácii s lekárnikom vo verejnej lekárni napomohla k zlepšeniu klinických výsledkov a bezpečnosti liečby
A. Oleárová
Katedra organizácie a riadenia farmácie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
Úvod: Efektívna komunikácia s pacientmi vo verejnej lekárni a odborné znalosti lekárnika sú základom pre poskytovanie kvalitnej lekárenskej starostlivosti. Jej cieľom je dobrá kompliancia/adherencia pacientov k predpísanej farmakoterapii, zlepšenie účinnosti a bezpečnosti liečby.
Metodika: Prezentovaná štúdia sa realizovala v 4 verejných lekárňach na Slovensku. Do štúdie bolo zaradených 196 pacientov na obdobie 24 mesiacov, počas ktorých museli pravidelne chodiť do lekárne, kde im lekárnici poskytovali konzultácie k liekom, merali tlak krvi, sledovali prípadné interakcie, kontraindikácie, nežiaduce účinky, pripravovali liekové režimy, odhaľovali a riešili farmakoterapeutické problémy. Pomocou dotazníka, súčasťou ktorého bol validovaný nástroj na zisťovanie adherencie, Moriskeho skóre, lekárnici získavali údaje o zmenách v adherencii pacientov k predpísanej farmakoterapii.
Výsledky: Počas sledovaného 24-mesačného obdobia sa v dôsledku zlepšenej adherencie pacientov k predpísanej farmakoterapii zistilo klinické zlepšenie v poklese tlaku krvi; korelácia ? < 0,001. Z počiatočnej non-adherencie sa pacienti postupne stali adherentnými (hodnota adherencie sa v priemere zvýšila z 15 % na 82,5 %,
p < 0,001). Spolu bolo odhalených 1204 farmakoterapeutických problémov, z ktorých bolo vhodnými intervenciami vyriešených 23,9 %, čiastočne vyriešených 35,2 %; a nevyriešených z dôvodu nedostatočnej spolupráce preskriptora 19,9 %.
Závery: Výsledky štúdie ukázali, že poskytovaním kvalitnej lekárenskej starostlivosti spojenej s efektívnou komunikáciou sa zvýšila informovanosť pacientov o užívanej farmakoterapii, ochoreniach, zlepšila sa adherencia k predpísanej farmakoterapii, zlepšili sa klinické výsledky liečby; a sledovaním a riešením farmakoterapeutických problémov sa zvýšila bezpečnosť liečby.
Poďakovanie: prof. RNDr. Viliam Foltán, CSc.; doc. RNDr. Ján Majtás, CSc., mim. prof.; Mgr. Lucia Skoka-nová-Krempaská; RNDr. Mária Vranová, CSc.; Mgr. Valéria Nosková; Mgr. Ivana Drinková.
Štúdia bola podporená grantom UK 33/2008 a grantom UK 81/2009.
Sťažnosť pacienta na liek
P. Gibala, A. Harčárová, R. Kamenská
Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Bratislava
Liek nemusí vždy splniť očakávanie a predstavu pacienta, čo býva príčinou pacientovej sťažnosti adresovanej priamo na lekáreň, ktorá liek vydala, alebo na rôzne štátne inštitúcie. V týchto prípadoch treba rozlišovať medzi sťažnosťou na kvalitu vydaného lieku, vrátane chýb v príbalovej informácii pre používateľov alebo na obale lieku (reklamácia lieku), sťažnosťou na neúčinnosť, sťažnosťou na nežiaduci účinok lieku, sťažnosťou na činnosť farmaceuta (vydanie iného alebo preexspirovaného lieku, podanie zlej informácie, chybné poplatky a pod.), sťažnosťou na predpis nevhodného lieku (chyba v podaní lieku – medication error), alebo ich kombinácie. Postup pri administratívnom vybavovaní jednotlivých typov sťažností je rozdielny, ako sú aj rozdielne právomoci jednotlivých úradov na ich riešenie. Úlohou farmaceuta je informovať pacienta o jeho právach pri podávaní sťažností a o tom, komu má konkrétnu sťažnosť adresovať. Správna informovanosť pacienta pri podávaní sťažností znižuje zbytočnú prácu všetkých zainteresovaných, zlepšuje účelnosť ich práce, šetrí prostriedky a znižuje pravdepodobnosť, že sa pacient obráti na bulvárne médiá. Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) vyplývajú povinnosti v rámci dohľadu nad lekárenstvom v prípade sťažností na činnosť farmaceuta v spolupráci s vyššími územnými celkami a chýb v kvalite liekov v spolupráci s držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku. V prípade nežiaducich účinkov liekov ŠÚKL spracúva hlásenia pochádzajúce od predpisujúcich lekárov, farmaceutov, ako aj od pacientov.
Úloha farmaceuta pri monitorovaní bezpečnosti liekov
A. Harčárová, R. Kamenská, P. Gibala
Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Bratislava
Monitorovanie bezpečnosti lieku po jeho uvedení na trh slúži na zachytenie tých nežiaducich účinkov, ktoré nebolo možné zistiť počas klinického skúšania lieku. Frekvencia ich výskytu je často veľmi nízka, ale ich závažnosť môže byť príčinou obmedzenia preskripcie alebo až zrušenia registrácie lieku. Spontánne hlásenia podozrení na nežiaduce reakcie sú základom pre detekciu nových informácií o lieku, tzv. signálov, ktoré sa následne odrazia v aktualizáciách bezpečnostných profilov jednotlivých liekov. Významnou súčasťou systému monitorovania bezpečnosti liekov sú lekárnici. Priama komunikácia s pacientom im umožňuje identifikovať očakávané aj neočakávané nežiaduce reakcie, teda tie, ktoré nie sú uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku. Mnohé nežiaduce účinky pacienti nepripisujú užívaným liekom, preto je vhodné pýtať sa aj na možné zmeny zdravotného stavu a na vznik nových príznakov od začiatku užívania lieku. Pri podozrení na nežiaduci účinok má lekárnik pacientovi odporučiť ďalší postup z hľadiska liečby a návštevu lekára. Dôležitým krokom, ktorý má nasledovať pri podozrení na nežiaduci účinok lieku, je jeho hlásenie Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý je zodpovedný za monitorovanie bezpečnosti liekov v SR a je zapojený do európskeho aj celosvetového systému farmakovigilancie. Formulár hlásenia je dostupný na internetovej stránke ŠÚKL. Pri jeho vypĺňaní je potrebné získať čo najviac informácií nielen o nežiaducej reakcii (vrátane dátumu vzniku reakcie a jej intenzity), ale aj o podozrivom lieku (názov, sila), jeho dávke, začiatku a dobe používania, pričom treba uviesť všetky lieky vrátane voľnopredajných, ktoré pacient užíva.
Otázky špecializačnej prípravy v odbore klinická farmácia
J. Sýkora
Katedra lekárenstva, Fakulta zdravotníckych špecializačných štúdií, Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava
Klinická farmácia je špecializačným odborom farmaceutov od roku 1981. V rokoch 1981 až 2002 bola klinická farmácia základným špecializačným odborom farmaceutov pričom farmaceuti mohli získať špecializáciu v klinickej farmácii I. stupňa a II. stupňa. V tomto období získalo špecializáciu v klinickej farmácii I. stupňa 65 farmaceutov a špecializáciu v klinickej farmácii II. stupňa štyria farmaceuti. Od roku 2002 sa klinická farmácia stala nadstavbovou špecializáciou špecializačného odboru lekárenstvo. V rokoch 2002 až 2010 získali špecializáciu v klinickej farmácii 3 farmaceuti a v špecializačnej príprave sú ďalší 2 farmaceuti. Vestník MZ SR , čiastku 4 – 8, ročník 57., z 28. februára 2009 stanovuje zásady akreditácie na uskutočňovanie študijných programov. Špecializačný odbor klinická farmácia má vypracovaný špecializačný študijný program (C 006). Klinická farmácia je interdisciplinárny lekárenstva, ktorého úlohou je prispievať k optimalizácii bezpečnej, účinnej a racionálnej farmakoterapie. Podmienkou zaradenia do špecializačného štúdia je ukončenie vysokoškolského magisterského štúdia v odbore farmácia a špecializácia v špecializačnom odbore lekárenstvo. Špecializačné štúdium trvá minimálne dva roky, má definovaný rozsah teoretických vedomostí, praktických zručností a skúseností potrebných na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore klinická farmácia. S účinnosťou od 1. marca 2009 a 15. decembra 2009 vydalo MZ SR nové zásady akreditácie na uskutočňovanie študijných programov (Vestník MZ SR 2009, ročník 57, čiastka 4-8 a čiastka 58-60). Nové zásady kladú nové požiadavky na realizáciu a priebeh špecializačnej prípravy. Pre odbor klinická farmácia je výzvou predovšetkým akreditácia špecializovaných pracovísk a dostatočný počet školiteľov.
WORKSHOP
Prínos komunikácie klinického farmaceuta pre účinnú a bezpečnú liečbu pacientov
M. Kuželová1, V. Kákošová2, M. Mušková3
1Katedra farmakológie a toxikológie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
2Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Bratislava
3Lekáreň Svätého kríža, Bratislava
Workshop sa venoval zvyšujúcej sa úlohe farmaceutov v komunikácii s pacientom. Za dôležitú sa považuje komunikácia o cieľoch liečby, informáciách o liekoch určených na voľný predaj a s tým súvisiaca otázka samoliečenia. Ďalšími cieľmi komunikácie s pacientom sú informácie o nežiaducich účinkoch liečby, komunikácia pri identifikácii farmakoterapeutických problémov a značný dôraz treba klásť na edukáciu pacienta a komunikáciu, ktorá vedie k zlepšeniu kompliancie a adherencie pacienta k terapii. Dôležité je, aby sa prešlo od informácie pacienta k aktívnej komunikácii zaoberajúcej sa farmakoterapiou, ako je upozornenie na doužívanie liekov, neprerušenie terapie a poznatky o interakciách liekov s inými liekmi, ale aj jednotlivými zložkami potravy, rastlinnými produktmi a látkami zo životného prostredia. Pre zvýšenú adherenciu k terapii je dôležitá správna komunikácia s pacientom o nežiaducich účinkoch liekov, ktoré pacient vníma vo zvýšenej miere, ak je ich frekvencia vyjadrená slovne.
Na workshope sa prvýkrát v histórii sympózií klinickej farmácie zúčastnili dve pozvané pacientky, ktoré informovali prítomných o svojich pozitívnych skúsenostiach s komunikáciou s farmaceutmi, a tým potvrdili, že sa farmaceuti dostávajú v reťazci zdravotníckej starostlivosti o pacienta na popredné miesto.
POSTERY
1. P. Stanko (PharmInfo, Bratislava) Projekt liekové interakcie a kontraindikácie a ich využitie v lekárenskej praxi.
2. A. Šestáková, Z. Šestáková, Z. Brezová, T. Foltánová (FaFUK, FNsP Ružinov, Bratislava) Redukcia obvodu pása pozitívne ovplyvní lipidové spektrum pacientov.
Postery prezentované členmi SKF na ESCP International workshop on Patient Safety&Pharmacy,
10. – 11. mája 2010, Uppsala, Švédsko
3. V. Kákošová (DFNsP, Bratislava) Patient safety and reporting of spontaneous adverse drug reactions in pediatric inpatients.
4. T. Foltánová, K. Galková, V. Husárová, L. Magulová, M. Kuželová, J. Lietava (Bratislava, Nitra): Potential drug-drug interactions of highest clinical significance (PDDI) with digoxin endanger patients´ mortality in Slovakia. The impact of digoxin daily dose.
5. Ľ. Virág, M. Murgaš, M. Kuželová (Nitra, Bratislava): Safety profile of antiepileptic drugs and it´s impact on quality of life in Slovak paediatric patients with epilepsy.
Postery prezentované členmi SKF na International Toxicological Congress, 12. - 15. mája 2009, Stockholm, Švédsko, 11. – 14. mája 2010, Bordeaux, Francúzsko
6. S. Plačková, B. Cagáňová, E. Ondriašová, Z. Ficeková, J. Kresánek, I. Bátora (Bratislava): Acute Paracetamol Poisonings in the Years 2003 – 2008 Reported to the Toxicological Information Centre in Bratislava.
7. B. Cagáňová, S. Plačková, J. Kresánek, Z. Ficeková (Bratislava): Epidemiology of Antipsychotic Drug Poisonings in Slovakia – A Ten Year Review
8. B. Cagáňová, J. Kresánek, Z. Ficeková, S. Plačková (Bratislava): Severe and Fatal Intoxications Registered in the Slovak Toxicological Information Centre During the Years 2002 – 2006.
Redukcia obvodu pása pozitívne ovplyvní lipidové spektrum pacientov
A. Šestáková, Z. Šestáková, Z. Brezová, T. Foltánová
Katedra Farmakológie a toxikológie Farmaceutická fakulta, UK, Bratislava
Fakultná nemocnica s poliklinikou Ružinov, Bratislava
V práci sledujeme terapeutický prístup k pacientovi s metabolickým syndrómom (MS), predovšetkým ovplyvnenie obezity a dyslipidémie.
Cieľ: Sledovať zmeny lipidového spektra a ukazovateľov obezity (OP, BMI) u pacientov s MS a zistiť vplyv nefarmakologických a farmakologických intervencií na tieto zmeny.
Metódy: Retrospektívna analýza biochemických a fyzikálnych parametrov, ako aj farmakoterapie pacientov (n=50, 16/34, M/Ž) navštevujúcich ambulanciu internistu počas troch po sebe nasledujúcich návštev.
Výsledky: Z pohľadu terapie sa všetkým pacientom odporúčali nefarmakologické intervencie. Pokles obvodu pása sme však zaznamenali len u pacientov liečených hypolipidemikami. Hypolipidemiká užívalo 84 % súboru. V monoterapii dominovali statíny (70 %) nad fibrátmi (8 %) a ich kombináciu (atorvastatín+fenofibrát) užívalo 6 % zo súboru. Práve u pacientov liečených monoterapiou statínmi sme pozorovali úpravu lipidového spektra – signifikantný pokles cel-CHOL (4,99 vs. 4,55 mmol/l)** a LDL-CHOL (2,80 vs. 2,38 mmol/l)** a zároveň aj signifikantný pokles OP (110,86 ± 11,49 vs. 108,81 ± 11,32 cm)**. Signifikantný pokles OP (50 % pacientov z celého súboru) (112,44 ± 12,08 vs. 108,96 ± 12,18 cm)*** sa pozitívne premietol do lipidového spektra, kde nastal signifikantný pokles cel-CHOL (4,90 ± 1,17 vs. 4,35 ± 0,66. mmol/l)** a LDL cholesterolu (2,89 ± 1,06 vs. 2,27 ± 0,60 mmol/l)**. U pacientov, kde sa neznížil OP (50 %) (OP 110,44 ± 11,03 vs. 112,58 ± 11,01 cm), nebol lipidový profil signifikantne ovplyvnený.
Záver: Podľa našich výsledkov sa redukcia obvodu pása javí ako rozhodujúci faktor v ovplyvnení kardiometabolického rizika pacientov s metabolickým syndrómom. Hypolipidemiká nemajú vplyv na abdominálnu obezitu, ale naopak pokles obvodu pása má pozitívny dopad na úpravu lipidového profilu.
Práca bola podporená grantom č. UK/113/2009.