Farmaceutický obzor 10-11/2007

Práca je zameraná na hodnotenie vplyvu rôznych gélových základov a pomocných látok na farmaceutickú dostupnosť látky XXII B, ktorá patrí medzi deriváty kyseliny fenylkarbámovej. Na prípravu gélov sa použila hydroxyetylcelulóza a modifikované deriváty škrobu pod firemným označením Vivastar®. Hodnotili sa hydrogély bez a s prísadou pomocných látok zo skupiny konzervantov a humektantov. Pomocné látky pozitívne ovplyvnili farmaceutickú dostupnosť látky XXII B z 2,5% gélu hydroxyetylcelulózy s prísadou Ajatinu a sorbitolu, z ktorého sa uvoľnilo najväčšie množstvo uvedenej látky (54,48 %) 7 dní od jeho prípravy.
Kľúčové slová: látka XXII B – hydrogély – farmaceutická dostupnosť

SUMMARY

Study of local anaethetics. Part 179. Influence of a gel basis and auxiliary substances on pharmaceutical availability of the potential local anaesthetic – substance XXII B

The work is aimed at the evaluation of an influence of various gel bases and auxiliary substances on pharmaceutical availability of the substance XXII B, belonging to derivates of phenylcarbamic acid. For preparation of the gels was used hydroxyethylcellulose and modified derivatives of starch; denoted as 
Vivastar®.The gels were evaluated both with and without an addition of auxiliary substances from the group of conservants and humectants. It was observed that the auxiliary substances influenced pharma -ceutical availability of the substance XXII B from 
2.5% gel of hydroxyethylcellulose with added Ajatin and sorbitol. The maximum amount (54.48 %) released in 7 days after the preparation was released just from that gel. 
Key words: substance XXII B – hydrogels – pharmaceutical availability

M. Šubová1, Z. Vitková 1, J. Čižmárik 2
1Katedra galenickej farmácie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
2Katedra farmaceutickej chémie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

V 3. časti nášho príspevku sa zaoberáme princípmi skúšok na čistotu liečiv, ktoré patria do skupiny anorganických zlúčenín dusíka a fosforu. Pre niektoré nečistoty uvádza SL 1 všeobecné postupy v kapitole 2.4. Limitné skúšky pre anorganické nečistoty (Amónium, Stanovenie dusíka spálením v kyseline sírovej, Fosforečnany), pre ďalšie nečistoty z tejto skupiny sú pracovné postupy uvedené priamo v liekopisnom článku liečiva. Poukazujeme na pôvod a nepriaznivý vplyv nečistôt na liečivo. Uvádzame princíp dôkazu jednotlivých nečistôt v liečivách a spôsob ich vyhodnotenia.
Kľúčové slová: Slovenský liekopis 1 – limitné skúšky pre anorganické nečistoty – skúšky na čistotu liečiv – dusík a zlúčeniny dusíka – fosfor a zlúčeniny fosforu – princíp skúšok na čistotu a ich hodnotenie 

Summary

Quality control of drugs and its assurance – 3rd part 

Ž. BEZÁKOVÁ, M. STANKOVIČOVÁ
Katedra farmaceutickej chémie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Teplota predstavuje významný parameter pri chromatografickej analýze, a preto štúdium jej vplyvu na retenciu ako aj na separáciu chirálnych látok môže byť kľúčom na pochopenie ich enantioseparačného mechanizmu. Na termodynamické štúdium enantioseparácie arylmetyl sulfoxidov boli použité teikoplaní­nové chirálne stacionárne fázy. V rozsahu študovaných teplôt (10 – 50 °C) pri použití čistého metanolu ako mobilnej fázy neboli pozorované žiadne koelúcie ani zmeny v elučnom poradí jednotlivých enantiomérov. On-line zapojenie chirálneho detektora umožnilo kontinuálne sledovať a kontrolovať poradie enantiomérov. Bez ohľadu na charakter stacionárnej fázy, S-(+) enantiomérna forma eluovala vždy ako prvá. Výsledky entalpicko-entropickej kompenzačnej štúdie poukázali na rozdiely v enantioseparačnom mechanizme separovaných látok v závislosti od charakteru použitej chirálnej stacionárnej fázy. Aj keď vo všetkých prípadoch išlo o entalpicky riadený proces enantioseparácie, príspevok entalpického a entropického člena bol rôzny v závislosti od použitej chirálnej stacionárnej fázy. Významným sa javí aj charakter a poloha substituenta viazaného na benzénové jadro chirálneho sulfoxidu, čo sa prejavilo na hodnote retenčných faktorov a termodynamických parametrov získaných z lineárnych van´t Hoffových závislostí.
Kľúčové slová: sulfoxidy – teikoplanín – enantiomérne separácie – chirálne stacionárne fázy – HPLC

THE INFLUENCE OF TEMPERATURE ON ENANTIOSEPARATION OF OPTICALLY ACTIVE SULFOXIDES, ENTHALPY-ENTROPY COMPENSATION

Temperature is critical parameter during chromatografic process and from this point of view the effects on retention as well as separation of chiral compounds might be a key to better understanding of enantioseparation mechanisms. In order to perform thermodynamic study of aryl methyl sulfoxides, teicoplanin-based chiral stationary phases were used for this study. There were no coelutions and/or changing of elution orders within the temperature range from 10 to 50°C using pure methanol as a mobile phase. The chiral detector on-line connected allowed us to control the elution order of studied sulfoxides continuously. The S-(+) enantiomer eluted always as a first. The results of enthalpy-entropy study refer to some differences in enantioseparation mechanisms of studied sulfoxides according to type of chiral stationary phase used for enantioseparation. Despite this fact, enantioseparation process is controlled enthalpically in all cases regardless the character of chiral stationary phase. The enthalpy and entropy contributions differ according to the type of teicoplanin chiral stationary phase. According to the values of retention factors and thermodynamic parameters obtained from linear van´t Hoff plots, the type and position of substituents on aromatic ring of chiral sulfoxides seems to be also very important. 
Key words: sulfoxides – teicoplanin – enantiomeric separation – chiral stationary phases – HPLC

D. Meričko, J. Lehotay, I. Skačáni, J. Čižmárik
Ústav analytickej chémie, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Bratislava
Katedra farmaceutickej chémie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

V práci je študovaná a opísaná antimykobakteriálna aktivita 16 bázických esterov kyseliny alkoxyfenylkarbámovej s rozvetveným spojovacím etoxymetyl a metoxymetyl reťazcom na ?-uhlíku vzhľadom na Mycobacterium tuberculosis, avium, kansasii 235/80 a kansasii 6509/96. Ako porovnávací štandard bol použitý izoniazid. Hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie MIC boli korelované s log P (lipofilitou). Analýza tohto vzťahu ukazuje, že antimykobakteriálna aktivita závisí od lipofility. Výsledky štúdia aktivity ďalej ukázali, že substitúcia na ?-uhlíku ďalším alkoxysubstituentom pozitívne vplýva na výšku antimykobakteriálnej účinnosti. Jednou z najaktívnejších zlúčenín je 1-[2-(3-heptyloxyfenylkarba­moyloxy)-1-(etoxymetyl)-etyl]-pyrolidínium oxalát (log P = 4,03), ktorý na Mycobacterium kansasii 6509/96 dosahuje účinnosť porovnateľnú s izoniazidom.
Kľúčové slová: bázické estery kyseliny alkoxyfenylkarbámovej – antimykobakteriálna účinnosť
– rozvetvenie reťazca – lipofilita

SUMMARY

Antimycobacterial efficiency of basic esters of alkoxyphenylcarbamic acid with branched connecting chain at ?–carbon atom

In the paper there is present the antimycobacterial activity of 16 basic esters of alkoxyphenylcarbamic acid with branched conneting ethoxymethyl and methoxymethyl chain at ?–carbon atom against Mycobacterium tuberculosis, avium, kansasii 235/80 and kansasii 6509/96. The compound of isoniazide was used as comparative standard. The values of minimal inhibition concentration MIC were correlated with log P data (lipophilicity). The analysis of this relation shows that antimycobacterial activity depends on the lipophilicity. The obtained results show that the substitution at the ?–carbon atom with another alkoxysubstituent positively influences the intensity of antimycobacterial efficiency. The one of the most active substances there is compound of 1-[2-(3-heptyloxyphenylcarbamoyloxy)-1-(ethoxymethyl)-ethyl]pyrrolidinium oxalate (log P = 4,03) with comparable activity with isoniazide against Mycobacterium kansasii 6509/96.
Key words: basic esters of alkoxyphenylcarbamic acid – antimycobacterial activity – chain branch – lipophilicity.

J. ČIŽMÁRIK, K. WAISSER, R. DOLEŽAL, J. KAUSTOVÁ
Katedra farmaceutickej chémie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
Katedra anorganickej a organickej chémie, Farmaceutická fakulta UK, Hradec Králové
Štátny zdravotný ústav, Krajská hygienická stanica, Ostrava